Francúzsky dotyk V. Duboisa a Marie-Andrée Joergerovej

26. 9. 2025

Piešťany, Dom umenia SF 

Vincent Dubois, Marie – Andrée Joerger
Debussy  – Fauré  – Poulenc  – Piazzolla  – Caratini  – Galliano

Hneď v  nasledujúci deň účinkoval organista Vincent Dubois v  komornom duu so svojou manželkou, akordeonistkou Marie-Andrée Joergerovou, považovanou za jednu z  najnadanejších umelkýň svojej generácie. V  piešťanskom Dome umenia ponúkli návštevníkom exkluzívny koncert s  názvom Francúzsky dotyk. V  netradičnom spojení nástrojov priniesli umelci program pozostávajúci z  transkripcií diel pôvodne skomponovaných pre štvorručný klavír (C.  Debussy – dve časti z  Petite suite), dva klavíry (výber štyroch častí z Dolly Suite, op. 56 G.  Faurého a  populárne L’embarquement pour Cythère F.  Poulenca) alebo iné nástrojové zoskupenia. Výber skladieb ľahšieho, prevažne tanečného žánru francúzskych autorov obohatili približne v  strede večera úpravy troch kompozícií otca a  kráľa štylizovaného argentínskeho tanga Astora Piazzollu. V  poslednom bloku zazneli skladby dvoch žijúcich virtuózov a  skladateľov – La valse des crayons francúzskeho jazzového kontrabasistu Patrica Caratiniho a  výber z  tvorby francúzskeho akordeonistu talianskeho pôvodu Richarda Galliana. Po jeho Tangu pour Claude sa predtým, ako zaznela druhá a  tretia časť z Opale Concerto, pôvodne napísaného pre akordeón a  sláčiky, publiku zrozumiteľnou angličtinou prihovoril Vincent Dubois.

Atypická „neorganová“ akustika sály bez dozvuku sa v  tento večer stala výhodou, lebo tanečné rytmy s  charakteristickými off-beat prízvukmi vyzneli veľmi konkrétne. Dokonale bolo možné sluchom vnímať aj množstvo ďalších zvukových detailov (repetované tóny alebo akordy, ktoré by sa v  katedrálnom priestore „zliali“ do súvislých zvukov). Piešťanský organ navyše disponuje bohatstvom zvukových farieb, ktoré Dubois nápadito využil.

Joerger hrala na gombíkovom akordeóne, ktorý oproti klávesovému nástroju dáva interpretovi možnosť virtuóznejšej hry, nielen čo sa týka rýchlosti, ale aj intervalového rozsahu pravej ruky. Akordeón, snímaný dvoma mikrofónmi, bol citlivo zosilnený cez reproduktory, takže jeho charakteristický a  dynamicky bohato diferencovaný živý zvuk jemne prerážal cez znenie organu a  vždy ho bolo skvelo počuť. Nástroje zneli vo zvukovo optimálne vyváženej  a príjemnej, nikdy nie agresívnej dynamike. Večer na mňa zapôsobil ako lahodné pohladenie duše. Bol prehliadkou rozmanitých skladateľských prístupov k tanečným inšpiráciám a zároveň kultivovaného muzicírovania dvoch výrazných umeleckých osobností so skvelými technickými dispozíciami, neustále perfektne zladených vo vzájomnom hudobnom cítení: Obzvlášť pekným príkladom bola rýchla pasáž v  unisone oboch nástrojov v  závere Faurého suity, zahraná v  obdivuhodnom synchróne.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 10/2025.)