Finále daponteovskej trilógie so slovenskými sólistami

Viedenská štátna opera uviedla tretí z plánovaných titulov Mozartových opier, pre ktoré napísal libreto Lorenzo da Ponte. Na čele tvorivého tímu všetkých troch inscenácií je jeden z najžiadanejších operných režisérov sveta Barrie Kosky. Po Donovi Giovannim (2021) a Figarovej svadbe (2023) prišla na rad opera Così fan tutte. Vo všetkých troch produkciách účinkovali aj slovenskí sólisti.

Tri vrcholné Mozartove opery na da Ponteho libretá dnes mnohé divadlá uvádzajú ako cyklus aj napriek tomu, že v dobe svojho vzniku tak plánované neboli. Wolfgang Amadeus Mozart ich skomponoval počas štyroch rokov v závere svojho 35-ročného života. Viedenská štátna opera po nich siahla počas pandémie, premiéra Dona Giovanniho sa uskutočnila dokonca bez publika.

Slovenskí sólisti Viedenskej štátnej opery Peter Kellner a Slávka Zámečníková boli súčasťou predošlých dvoch inscenácií: vo Figarovej svadbe účinkovala Zámečníková ako Grófka a neskôr ako Zuzanka, Kellner ako Figaro, v Donovi Giovannim Zámečníková ako Donna Anna, Kellner ako Masetto a Leporello a napokon aj Pavol Bršlík ako Don Ottavio. V aktuálnej inscenácii stvárňuje Kellner postavu Guglielma.

Pod všetky tri inscenácie sa podpísal prominentný režisér, Austrálčan dlhodobo usadený v Berlíne, Barrie Kosky. Desať rokov bol riaditeľom berlínskej Komickej opery, kde naďalej pôsobí ako hlavný režisér. Svieži režisérsky rukopis energetického novátora charakterizuje cit pre detail a humor. Viedenskému erudovanému publiku a početným hosťom z celého sveta priniesol netradičný a nekonvenčný pohľad na Mozarta, ktorého má úprimne rád. 

Už v titule opery Così fan tutte (Také sú všetky) predznamenanú nenávisť voči ženám, ktorá sa vinie celým príbehom, túži Kosky pranierovať. Na dosiahnutie pohľadu zvonka poňal inscenáciu ako divadlo v divadle. Mizogýn Don Alfonso je tu režisérom, ktorý chce ženám za každú cenu dokázať, že sú neverné. Hlavné postavy, dva páry, Fiordiligi a Guglielmo a Dorabella a Ferrando, majú prejsť tvrdou skúškou. Na javisko prichádzajú herci divadla, odetí ako dnešná mládež v modernom oblečení s batohmi na pleciach. Ako Guglielmo Peter Kellner, Ferranda stvárňuje novozélandsko-tongský tenorista Filipe Manu, Fiordiligi Talianka Federica Lombardi a Dorabellu Američanka Emily d’Angelo. Tvoria páry, ktoré zdanlivo nikto neohrozí. Mužov posiela Don Alfonso na vojnu, objavujú sa vo vojenských uniformách, ale neskôr aj prezlečení za ženy. Prezliekanie je nosným prvkom celej opery.

V komédii niet ani minúty ticha, iba keď si to žiada hudba a jej fermáty vo finále. Na pódiu sa tancuje, mladí muži robia premety, behajú po schodoch, réžia však napodiv nepôsobí ani preexponovane, ani gýčovo. Z publika sa často ozýval úprimný smiech, diváci sa zabávali. Na scéne stojí menšie divadlo, sólisti neustále menia kostýmy, prezliekajú sa za cudzích nápadníkov, vojakov, ženy. Kostýmy snímajú z jednoduchého vešiaka. Vyvrcholením humoru a prekárania je Koskyho záver: umelci divadla v divadle hodia režisérovi Donovi Alfonsovi partitúru na stôl a odchádzajú. Spomínam si, ako režíroval Così fan tutte v Parížskej opere Patrice Chéreau. (Ikonickú inscenáciu v scénografii Richarda Peduzziho a hudobnom naštudovaní Daniela Hardinga poňal Chéreau ako hommage na svojho učiteľa Giorgia Strehlera. Vznikla v koprodukcii s operným festivalom v Aix-en-Provence, ktorý v r. 2005 otvorila. Neskôr bola prenesená do Paríža – pozn. red.). Vzdal hold kráse a neštítil sa ísť do doby, keď opera vznikla. K tejto pre mňa referenčnej podobe sa teraz pridáva Koskyho moderný a svieži rukopis.

Príbeh o tom, ako sestry Fiordiligi a Dorabella podľahnú zvodom cudzích nápadníkov, rozohrali obe protagonistky s náležitou hereckou vervou. Lombardi ako Fiordiligi bola v priebehu predstavenia čoraz presvedčivejšia a stala sa hlavnou hrdinkou večera, je jedným z najvýraznejších talentov dneška. D’Angelo v postave Dorabelly je so svojím chlapčenským výzorom a prenikavým kultivovaným sopránom spevácky, ale aj herecky zaujímavou ostatnou akvizíciou Domu na Ringu. Neodpustím si porovnanie s Elīnou Garančovou zo spomínanej Chéreauovovej inscenácie: akoby tu vyrastala nasledovníčka Elīny.

Peter Kellner ako Guglielmo je rozšantený, sugestívny a jeho hlas v tejto barytónovej role dobre vyznieva, hoci mi napadlo, že prílišná fyzická aktivita mohla sólistom zobrať energiu zo sústredenia sa na kantilénu a jej výraz. Kellnera ocenilo publikum potleskom na otvorenej scéne i po predstavení.

Premiéru neohrozila ani indispozícia Filipa Manu. Opera sa postarala o mimoriadne kvalitnú náhradu: z orchestrálnej jamy famózne spieval ukrajinský tenorista Bogdan Volkov, ktorý sa v postave Ferranda preslávil už na festivale v Salzburgu. Manu je skvelým hercom a jeho interpretácia recitatívov dáva nádej, že jeho účinkovanie v Koskyho produkcii bude veľkým prínosom.

Dona Alfonsa kreoval špičkový britský barytonista Christopher Maltman. Je dobrým hercom, má nosný a okrúhly hlas, postava mu sedí. Jeho asistentku a dievča pre všetko Despinu zverila dramaturgia americkej mezzosopranistke Kate Lindseyovej, ktorá zažiarila už v Salzburgu ako Nerone v Monteverdiho Korunovácii Poppey pod taktovkou Williama Christieho (2018). Je schopná toľkých nuáns, prevtelení – štýlovo, režijne, hlasovo –, že opäť fascinovala. Oblečená ako moderná mladá žena predviedla herecký koncert. Jej Despina mnohokrát vyriekla hlavné posolstvo inscenácie: na vzťah a lásku nie sú potrebné papiere, ale schopnosť odpúšťať. Prezlečená za lekára zázračne vylieči mužov, ktorí v hre a stávke spáchajú samovraždu, ako notár oddáva v divadle páry s novými budúcimi manželkami, napodobňujúc mužský prejav spevácky i herecky.

Neveru si napokon mladí herci odpustili, no záver je silný. Keďže muži sa dali zviesť na Alfonsovu nebezpečnú hru, stávajú sa spoluvinníkmi a hoci obaja zviedli partnerku priateľa a preleteli i iskry zamilovanosti, napokon si všetci odpustia. V Koskyho réžii sa však publikum už nedozvie, či sa vrátili k svojim snúbeniciam tak, ako je to v librete…

Inscenáciu hudobne naštudoval švajčiarsky dirigent a klavirista Philippe Jordan, na poste hudobného riaditeľa Viedenskej štátnej opery, ktorý zastáva od r. 2017, zotrvá už len do konca budúcej divadelnej sezóny. Skvelý profesionál odviedol dobrú prácu. Aj keď sa pri takejto hutnej réžii nedá celkom stopercentne zaručiť každý detail, úspech jeho naštudovania bol výnimočný. Zbor na scéne takmer nevidieť, ale spieval krásne. Pod naštudovanie sa podpísal Martin Schebesta. 

Wolfgang Amadeus Mozart

Così fan tutte

Hudobné naštudovanie: Philippe Jordan

Réžia: Barrie Kosky

Scéna a kostýmy: Gianluca Falaschi

Svetlá: Franck Evin

Fiordiligi: Federica Lombardi

Dorabella: Emily D’Angelo

Guglielmo: Peter Kellner

Ferrando: Filipe Manu

Despina: Kate Lindsey

Don Alfonso: Christopher Maltman

Orchester a zbor Viedenskej štátnej opery

Viedeň

Štátna opera

16. 6. 2024 (premiéra)