Fidelio medzi telom a bábkou 

Beethovenovho Fidelia má na programe Viedenská štátna opera nepretržite od r. 1869 a dodnes dosiahol 949 predstavení. Poslednú, plne akceptovanú inscenáciu opery o slobode a láske v réžii Otta Schenka sa po 55 rokoch a viac ako 268 reprízach rozhodli na Ringu stiahnuť z repertoáru a nahradiť ju novým naštudovaním.

Keď sa po druhej svetovej vojne a skončení obsadenia víťaznými mocnosťami vytvárala nová Rakúska republika, bol pamätný rok 1955 spojený aj so znovuotvorením Viedenskej štátnej opery. V divadelnej budove so silným symbolickým charakterom pre krajinu odznela jediná Beethovenova opera Fidelio ako prvé predstavenie. 

Odvtedy kraľuje tento hymnus lásky v Dome na Ringu vo svojej tretej verzii z r. 1814, hoci  Viedenská štátna opera uviedla v roku 2020 dielo aj v pôvodnej verzii (Leonóra z r. 1805).

Nová inscenácia je z dielne úspešného režiséra Nikolausa Habjana s nevšedným režisérskym rukopisom využívajúcim bábky. Vo Viedenskej štátnej opere debutoval a u časti publicistov a publika vyvolal smútok za Schenkovou inscenáciou. Svojou zvláštnou poetikou však mnohých zaujal a dokonca vzbudil i nadšenie. 

Na tretie predstavenie prvej série nového Fidelia som išla pripravená prijať netradičnú koncepciu režiséra, bábkotvorcu a bábkoherca herca Nikolausa Habjana, ak bude v súlade s pre mňa fascinujúcou hudbou, priam oratóriom, nadväzujúcim na Beethovenovu Missu solemnis a 9. symfóniu. 

Toto požiadavku Habjanova koncepcia splnila. Zdvojenie oboch hlavných postáv bábkami umožňuje koncentrovať sa na výtvarný výraz novej inscenácie. Bábka Leonóra sa veľmi podobá na jej švédsku predstaviteľku Malin Byströmovú, popri ktorej dojímavo hrá a niekedy aj otvára ústa paralelne s umelkyňou. Pôsobivé sú chvíle, keď iba hrou komentuje dej, ale nie vždy sa viem stotožniť s konceptom, keď bábka otvára ústa rovnako (alebo, žiaľ, oneskorene) ako sopranistka. 

Aj Byströmovej hra dojíma, práve ona má zvýrazniť citové poryvy zúfalstvom sa zmietajúcej manželky nespravodlivo väzneného Florestana. Jej hlas znie kultivovane a vo výraze je presvedčivá. Bábka náznakovo dorozpráva dej a prispieva k jeho gradácii. Vnútorné poryvy duše ukazuje speváčka, vonkajšie prvky deja bábka. Habjan dokonale vystaval príbeh tak, aby sa dosiahnuté oslobodenie Florestana a šťastie manželov odohralo medzi živými bytosťami a bábky iba výtvarne dokresľovali dej. Niektoré momenty sú vyslovene krásne. Hlavne vo finále, keď sa bábky pridávajú k objatiu manželskej dvojice a navzájom prepletená štvorica tak umocňuje prežívanú lásku i úľavu. 

Bábka, ktorá stvárňuje Florestana, je vyobrazená ako Kristus, čím sa emócia utrpenia hlavnej postavy dostáva na hranu únosnosti. Má zúžený priestor vo väznici, ale v konečnom výsledku dáva jeho alter ego v takejto koncepcii zmysel. 

Po jedenástich rokoch prichádza ako dirigent novej inscenácie Franz Welser-Möst, bývalý generálny riaditeľ Viedenskej štátnej opery a veľmi žiadaný svetový umelec. 

Zdá sa, že si tvorcovia porozumeli a dirigent sa zhostil hudby so skvelým orchestrom na tej najvyššej úrovni. Jeho umenie ma vždy presviedča, že aj Beethovenova hudba je jeho silnou parketou. 

Fidelio je pre neho viac filozofickou ideou ako osloboditeľskou operou. Vznikol v čase veľkých spoločenských zmien, osvietenstva, revolúcie, a hlavne, je dielom dramatika a bojovníka za pravdu, lásku a slobodu. Riaditeľ opery Bogdan Rosčić pripomína výrok I. Kanta: „Pekné umenie musí byť symbolom morálky.“ Je pochopiteľné, že je to práve Fidelio, ktorý je pilierom viedenského repertoáru. Bulletin k opere pripomína zásadné posolstvo skladateľa, pridané k jeho Misse solemnis: „Nech sa to šíri od srdca k srdcu.“

Pod taktovkou Welsera-Mösta je Fidelio silnou hudobnou výpoveďou. Dirigent sa vie prispôsobiť spevákom a bábkohercom v nie vždy jednoduchej akcii na pódiu. Predohrou Leonóra č. 3, ktorá sa od čias Mahlera hráva pred 3. dejstvom opery, si vyslúžil dlhotrvajúce ovácie. To bol ten pravý výraz Beethovenovej hudby, bojujúcej za slobodu, spravodlivosť a ospevujúcej lásku. Interpretácia Orchestrom Viedenskej štátnej opery bola dokonalá.  

K triumfu hudby prispel vo výdatnej miere Zbor Viedenskej štátnej opery. Vo svojich kľúčových číslach – zbor zajatcov „O welche Lust“ či záverečný zbor ľudu „Wer ein holdes Weib errungen“, exceloval s oduševnením a speváckou brilanciou. 

Scéna je jednoduchá, zúžená na stredný výsek javiska. Pôsobivá je, keď sa väzni na príhovor Leonóry dostávajú na svetlo. V treťom dejstve prispieva k dráme, keď sa na záver pripodobňuje k Bastile a v jej pozadí sa objavuje obrovská socha, patetická, v štýle gréckej bohyne – demonštrácia vonkajšej dimenzie slobody a lásky a hyperbola úlohy ženskej obety v boji za oslobodenie. Po zvnútornenom vyrozprávaní príbehu tak prichádza okázalosť, ktorá tejto inscenácii nesvedčí.

Mimoriadne ma zaujala dravá a brilantná Leonóra v podaní švédskej sopranistky Malin Byströmovej, jej pochopenie, zžitie sa so svojím alter ego a dominancia jej vlastných emócií, ktoré ju ovládali ako odvážnu bojovníčku a milujúcu ženu. Spevácky i herecky bol presvedčivý predstaviteľ Rocca Tareq Nazmi. David Butt Philip ako Florestan mal skôr komorný prejav, čo súladilo s jeho veľkým utrpením. Zaujala ma jeho vízia Leonóry ako anjela, tiež Christopher Maltman ako Don Pizzaro s pekným, nosným barytónom, Florina Ilie so žiarivým, ľahkým sopránom v postave Marzelliny a jej partner Daniel Jenz ako Jaquino.

Beethoven vytvoril operu podľa literárnej predlohy Jeana-Nicolasa Bouillyho Leonóra alebo manželská láska v nemeckom preklade Josepha Sonnleithnera. Pre pochopenie Beethovenovej opery je dôležité porozumieť textu – slúži ku cti tvorcom, že hovorené dialógy osviežili do modernej dikcie (Paulus Hochgatterer). Vo Viedenskej štátnej opere je už samozrejmosťou, že text je k dispozícii nielen v origináli, ale aj v niekoľkých jazykoch.

Nový inscenačný šat Fidelia umožní preniknúť do podstaty Beethovenovej hudby ináč ako doposiaľ. Či lepšie, to preverí čas.

Ludwig van Beethoven

Fidelio

Dirigent: Franz Welser-Möst

Réžia: Nikolaus Habjan

Scéna: Julius Theodor Semmelmann

Kostýmy: Denise Heschl

Spracovanie textu: Paulus Hochgatterer

Florestan: David Butt Philip

Leonore: Malin Byström

Bábkoherci: Manuela Linshalm, Max Konrad, Angelo Konzett

Rocco: Tareq Nazmi

Marzelline: Florina Ilie

Jaquino: Daniel Jenz

Don Fernando: Simonas Strazdas

Don Pizarro: Christopher Maltman

Orchester a Zbor Viedenskej štátnej opery

Viedeň 

Štátna opera 

17. 12. 2025 (premiéra)

22. 12. 2025 (recenzovaná repríza)

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 01-02/2026.)