Hudobný život

Fatal Gulp

Juraj Kalász
Juraj Kalász
29. máj 2025
Hudobný život

Fatal Gulp
S. Michalidesová, P. Wyleżoł,  P. Bereza,  K. Fekete-Kovács,
R. Vizvári, M. Ševčík

LP Studio Slovakia 2024


Hudba Sisy Michalidesovej obsahovala vždy istý prvok programovosti odkazujúci na historický alebo literárny kontext. Emocionálny rámec jej najnovšieho albumu Fatal Gulp dotvára príbeh profesionálnej travičky Giulie Tofanovej z prostredia renesančného Ríma. Provokatívna, improvizačne interaktívna a zvukovo bohatá nahrávka nezaprie ruku Sisinho alter ega, producenta Petra Preložníka.   


V úvodnej skladbe Aqua Tofana s témou využívajúcou celotónovú stupnicu situuje svoju improvizáciu nad polyrytmicky poňatým sprievodom rytmiky hráč na klávesových nástrojoch Piotr Wyleżoł. V nadväznosti na neho využívajú gitarista Pavol Bereza, trubkár Kornel Fekete-Kovács a basgitarista Robert Vizvári svoj spoločný improvizačný priestor striedavo v 4-taktových úsekoch. Pozornosť, ktorú venuje Michalidesová gradácii skladieb v aranžmánoch svojich kompozícií, je tým demonštrovaná hneď v úvode albumu.


Formálne rovnocennou zložkou tém sú diely určené na improvizáciu. Kompozícia Giulia’s Punch postavená na komplementárne sa doplňujúcom groove basgitary a bicích nástrojov obsahuje diely ponechané na voľnú interpretáciu sólistom. Téma je iba načrtnutá a záver netvorí jej repetícia, ale nový diel s „mainstreamovo“ uchopeným shout chorusom. V improvizáciách Wyleżoła s Berezom, ako aj v celkovom zvuku nahrávky sú použité štýlotvorné prvky z albumu Milesa Davisa Bitches Brew alebo z obdobia, keď v jeho skupine účinkoval John Scofield. Záver skladby patrí dialógu Michalidesovej flauty a Fekete-Kovácsovej trúbky s empatickou podporou bicích nástrojov Mariána Ševčíka.


Prepojenie so svetom divadla je evidentné na takmer scénicky poňatej zvukovej ploche skladby Giulia’s Demon. V jej takmer rubatovom úvode sa virtuóznou hrou prezentuje Vizvári, pričom groove bicích nástrojov sa postupne zahusťuje pod sólami Berezu a Fekete-Kovácsa. Skladba sa v závere rozplynie vo zvukovej hmle Wyleżołovho Fender piana a čarovania Michalidesovej flauty. Zaujímavosťou skladby je, že má napriek zdanlivo voľnej forme pevnú štruktúru, ktorá však nie je ohraničená kompozíciou per se.


Titulnej kompozícii albumu Fatal Gulp opäť chýba téma, jej zástupnú úlohu hrá výrazný 5/4 groove v rýchlom tempe zahustený zvukmi gitary a trúbky. Po úvodných minútach hypnoticky pôsobiaceho ostinata sa vynoria sólové dialógy Berezu s Vizvárim a Fekete-Kovácsa s Wyleżołom. Zvlášť to druhé dueto vyznieva ako interakcia Fender piana so syntetizátorom, pretože zvuk trúbky je modifikovaný gitarovým multiefektom Eventide H9.


Kontrastne pôsobiaca Giulia’s Love v akustickom podaní má DNA nahrávok renomovaného mníchovského vydavateľstva ECM. V centre diania je interpretácia témy, od ktorej sa odvíjajú motivické sóla akustického klavíra a trúbky. Skladba narába s typicky európskou jazzovou štylistikou a napriek 3/4 metru má charakter balady. 


Komplexnejšie a disonantnejšie vystavaná kompozícia Capturing Giulia je vďaka použitiu rôznych efektov a dnes už historických elektronických nástrojov farebne najbohatšia. Ucho konzervatívneho poslucháča poteší hlavne majstrovsky gradované sólo Wyleżoła na Mini Moogu.  


Epilógom CD je skladba Giulia’s Last Breath pre sólovú trúbku, ktorej zvuk je vložený do akusticky otvoreného „prírodného“ priestoru. Použitie zásadného kontrastu k ansámblovým nahrávkam pôsobí katarzne a dáva bodku za výnimočným albumom. 


Album Fatal Gulp je postavený hlavne na improvizačnom vklade jeho interpretov. Kompozičná práca má vo väčšine skladieb  formu citlivého vymedzenia rámca, v ktorom sa môžu sólisti pohybovať. Vďaka predchádzajúcim projektom pozná Michalidesová svojich spoluhráčov veľmi dobre, jej hudba bola preto písaná s vedomím, kto ju bude interpretovať. V štrukturálne komplexnejších kompozíciách je cítiť autorkin kvalitatívny posun v aranžérskej sfére. Rovnocennou zložkou albumu je jeho zvukový dizajn. Domnievam sa, že k Fatal Gulp sa pre jeho kompozičné, interpretačné a zvukové kvality budeme v budúcnosti často vracať ako k referenčnej nahrávke. 


(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 4/2025.)