Evgeny Irshai: Bad Painting/Works for Violoncello
Bad Painting/Works for Violoncello
K.-W. Ubukata, L. Fanzowitz, K. Stoyanov
Pavlik Records 2023
Sila hudobného výrazu je najcharakteristickejšou vlastnosťou autorského CD Jevgenija Iršaia, skladateľa s rusko-ukrajinskými koreňmi. Hoci ho vnímame ako aklimatizovaného slovenského autora, predsa len nachádza podnety v širších európskych a ruských súvislostiach. Živým leitmotívom dramaturgie je hľadanie možností violončela ako sólového nástroja, ktorému Iršai venuje vo svojej tvorbe náležitú pozornosť už desiatky rokov.
Skladateľ vníma violončelo ako melodický, harmonický i perkusný nástroj s neuveriteľným rozsahom, prekračujúcim basové, tenorové i sopránové registre, ktorý hýri zaujímavými clivými, nežnými, no aj agresívnymi základnými farbami a ich odtieňmi. Iršai často volí pizzicatové a flažoletové pasáže v kontraste voči legátovej hre a ďalším sláčikovým technikám. Ak by niekto očakával smer jeho tvorby pre violončelo ako postkonzervatívny, opak je pravdou – väčšina skladieb je avantgardná, poznačená nezvyčajnou dobou, emigráciou, osobnou rozčarovanosťou, ba až neriešiteľnou spoločenskou situáciou. Kým najstaršie opusy vznikli ešte v Petrohrade, novšie reagujú na osobnosti, ktoré ho ovplyvnili, a na pohnuté časy.
Ak niekto interpretoval Bachove violončelové skladby, okamžite v Iršaiovej krátkej kompozícii Sonata-corta rozpozná alúziu na bachovskú harmóniu a polyfónne vedenie hlasov. Petrohradskou skladbou je aj Lamentation (In memoriam Boris Gecelev), ktorá minimalistickým spôsobom vzdáva hold Ščedrinovmu stážistovi. Violončelo a klavír si predávajú výrazové aj inšpiratívne prvky vášne a dynamizmu, klavír je tu doslova kladivom a violončelo bežcom na dlhé trate.
Nekonvenčné hnutie Bad Painting, podľa ktorého dostalo pomenovanie aj CD, zahodilo za hlavu akékoľvek výtvarné techniky a predstavilo často vtipný, až prepiato interpretovaný obsah. Iršai sa inšpiratívne drží tohto programu a v pravý čas, keď sólista vyplytvá všetky možnosti udržania poslucháčskej pozornosti, zaznejú tibetské zvončeky.
Trojčasťová Sonata Farewell pre violončelo a klavír, so strednou časťou v štýle perpetuum mobile (Molto rubato), prináša jazzové klavírne postupy, čelové glisandá, ba aj ľudskú spoveď nad stavom civilizácie, ktorá upriamuje svojou rytmickou tvrdošijnosťou pozornosť na priemyselný zvuk.
Najimpozantnejšie vyznieva Sonata for cello and percussions, je esteticky krásna, zaujme jej zvonivá kombinácia a energia violončela a bicej zostavy ako súhra melosu a drámy, v kulminačnom bode skladby zaznie aj klavír a zvony. Je to vskutku reprezentatívna verzia skladby. K sedemdesiatke violončelistu Juraja Alexandra vznikli dve Iršaiove kontrastné miniatúry Alexandrinky 1 a 2, kontrastne podávajúce violončelové interpretačné možnosti minulosti a prítomnosti.
Hlavnému protagonistovi CD violončelistovi Kenovi-Wassimovi Ubukatovi sa podarilo poodhaliť netušené výrazové možnosti violončela pri zachovaní hudobnej čistoty hry a muzikality. Veľmi dôležitým partnerom v dotváraní avantgardných postupov je klavírna spolupráca Ladislava Fanzowitza a perkusionistu Kirila Stoyanova.