Estetický i duchovný zážitok monoopery

Biblické príbehy sú popri gréckej mytológii jedným z najdôležitejších zdrojov operných libriet. Okrem náboženského či spirituálneho významu pre veriacich patria mnohé z nich už ku kánonu kultúrnej mytológie západnej civilizácie. Najnovšia inscenácia monoopery Petra Martinčeka The Revelation of St. John v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine ponúkla formou i obsahom zážitok sakrálny i divadelný.

Monoopera je hudobný žáner špecifický svojou formou, je určený pre jedného protagonistu – speváka-sólistu. Peter Martinček spracoval hudobne aj textovo v tomto formáte biblické proroctvo v diele The Revelation of St. John (Zjavenie Sv. Jána). Minuloročná septembrová premiéra v Slovenskom národnom múzeu v Martine bola vôbec prvým scénickým uvedením diela, a to vyše 30 rokov po jeho vzniku. Repríza v rámci festivalu Dotyky a spojenia bola ďalšou príležitosťou zoznámiť sa s dielom a divákom poskytla jedinečný zážitok, ktorý zaujal nielen hudobným, ale aj inscenačným spracovaním.

S nápadom inscenovať toto dielo prišiel mladý slovenský tenorista pôsobiaci v Rakúsku Vladimír Šlepec, ktorý je dlhoročným obdivovateľom diela Petra Martinčeka. Dôvody, ktoré ho viedli k uvedeniu diela, boli podľa jeho slov najmä tie, že minimálnu hudbu Petra Martinčeka považuje za skvelý začiatok pre mladého poslucháča, hľadajúceho svoj prístup ku klasickej hudbe. Práve pre také publikum je inscenácia určená.

Martinčekova hudba je štýlovo rôznorodá, komunikatívna a má záujem o nadviazanie kontaktu s poslucháčmi najmä prostredníctvom silných melodických nápadov, rytmickej pulzácie a zvukovej originality s prvkami minimálnej hudby. Vladimír Šlepec dodáva, že dielo je z hudobnej stránky zaujímavé aj tým, že je otvorené a dáva priestor improvizácii. Nachádzajú sa tu pasáže, ktoré klavirista môže opakovať ľubovoľne dlho, aby vyjadril a naplnil ich emočné posolstvo.

Prekvapivým hudobným aj inscenačným prvkom je využitie hovoreného slova, prítomného prostredníctvom klaviristu. Martinčekov hudobný jazyk s témou biblických proroctiev a anglickým libretom vytvára vzrušujúci, emotívny i kontemplatívny zážitok.

Tenorista Vladimír Šlepec a klavirista Markus Urbas zužitkovali svoju predchádzajúcu spoluprácu a spoločne priniesli intenzívny a hlboký hudobný zážitok, striedajúc emotívne vypäté pasáže s jemnými lyrickými momentmi.

Zuzana Galková, režisérka inscenácie, sa postarala o citlivý a minimalistický prístup, ktorý dokonale ladil s kontemplatívnym charakterom diela. Jej režijné poňatie The Revelation of St. John je dôkazom hlbokého porozumenia hudbe i dramatickému umeniu.

Predstavenie sa konalo v Etnografickom múzeu SNM v Martine, ktorého „sakrálny“, aj keď nie chrámový charakter dodal inscenácii zvláštnu auru. S nápadom inscenovať dielo v múzeu prišla samotná režisérka, rodáčka z Martina, ktorá priestor dobre poznala. Podľa nej jej monumentálne schodisko múzea poskytlo pri tvorbe inscenácie prirodzený rámec, ktorý umocnil symboliku biblického textu. Voľba priestoru bola určite jedným z kľúčových prvkov, ktorý prispel k celkovej atmosfére predstavenia. Nezanedbateľným momentom, ešte umocňujúcim mystickosť umeleckého zážitku, bolo jeho nočné uvedenie, ktoré sa začínalo o 22.30 a končilo sa pred polnocou. Publikum tak malo jedinečnú príležitosť prežiť svoju vlastnú noc v múzeu a kontemplovať nad hlbokými spirituálnymi otázkami.

Režisérka dodáva, že spolu s umeleckým tímom vytvorila dielo, ktoré sa zaoberá nielen proroctvom svätého Jána, ale aj otázkami viery, osobného presvedčenia a roly prorokov v spoločnosti. Kladie dôraz na schopnosť rozpoznať pravého proroka medzi samozvanými kazateľmi modernej doby. Ďalšiu významovú linku tvorí psychologický svet samotného Jána – na jednej strane obyčajného človeka, na druhej strane vyvoleného, ktorý však musí zvestovať drsnú a nepopulárnu pravdu. V inscenácii je Ján zmietaný protichodnými pocitmi, pochybnosťami a túžbou utiecť pred svojím poslaním. Divák má možnosť vcítiť sa a prežívať slabosť a krehkosť „poľudšteného“ Jána, ale aj obrovskú silu, keď prijíma svoje poslanie a prichádza k vnútornému prijatiu svojho údelu.

Po výtvarnej stránke bola inscenácia postavená na kombinácii sošného prostredia foyeru Etnografického múzea a atmosférického svetelného dizajnu. Priečelie schodiska prirodzeným spôsobom rámcovalo celú scénu a vytváralo akýsi divadelný portál. Schodisko samotné bolo symbolickým a hlavným scénografickým prvkom inscenácie. Ján sa po schodoch pohybuje, zostupuje, zastavuje sa, ale aj beží v snahe utiecť pred nepríjemnou povinnosťou, ktorú mu uložil jeho milovaný Pán. Civilné „cestovné“ oblečenie hlavného protagonistu a zbalený kufor, ktorý je po celý čas na scéne, evokoval obrazy utečencov v súčasnom svete – narýchlo zbalených a bez jasnej budúcnosti.

Témy, ktoré inscenácia ponúka, sú univerzálne a stále aktuálne, predurčujúc ju byť vhodným titulom pre súčasného diváka. Odborná teologická konzultácia s Ľubicou Štefanidesovou dokumentuje starostlivosť a hĺbku dramaturgie inscenácie.

Zuzana Galková a jej tím dokázali prepojiť hudbu, priestor a dramatickú interpretáciu do jedinečného celku. Za určujúcu silu výsledného tvaru však zhodne považovali predovšetkým vzájomnú spoluprácu, kde vládol nielen umelecký, ale aj hodnotovo-ľudský súlad. Na analýzach textu sa zúčastňovali všetci protagonisti a tvorcovia, keďže všetkým záležalo, aby každé slovo textu bolo správne pochopené a interpretované.

The Revelation of St. John je príkladom, ako môže súčasná opera, aj vo svojej minimalistickej forme, osloviť divákov a ponúknuť im nielen estetický, ale aj intenzívny duchovný zážitok. Je skvelé, že v Martine vznikla táto inscenácia, no dielo by si určite zaslúžilo širšiu pozornosť. Dve martinské uvedenia boli zatiaľ jedinými realizáciami Martinčekovej monoopery a ja dúfam, že neboli zároveň aj poslednými. 

Peter Martinček

The Revelation of St. John pre klavír a tenor

Hudobné naštudovanie: Markus Urbas

Réžia: Zuzana Galková

Svetelný dizajn: Ondrej Kaprálik a Barbora Šimová

Kostýmy: Silvia Matejčíková

Odborná teologická konzultácia: Ľubica Štefanidesová.

Tenor: Vladimír Šlepec

Klavír: Markus Urbas

Martin

Slovenské národné múzeum

Festival Dotyky a spojenia

30. 9. 2023 (premiéra)

28. 6. 2024 (recenzovaná repríza)