Hudobný život

Espansiva/Carl Nielsen: Works for 4 Hand Piano

Robert Kolář
Robert Kolář
6. marec 2026
Hudobný život

Espansiva

Carl Nielsen: Works for 4 Hand Piano

R. Sandberg, K. Hyldig

OUR Recordings (Naxos Global Logistics) 2025

 

S hudbou dánskeho skladateľa Carla Nielsena sa klaviristi nestretávajú často. Najčastejšie ako sprevádzajúci partneri v komorných skladbách pre husle alebo hoboj, no aj to pomerne zriedkavo. Nielsen bol huslista a svojím najbytostnejším naturelom symfonik. O to vzácnejšie je počuť jeho hudbu vo formáte štvorručnej klavírnej hry.

 

Dánske klavírne duo Rikke Sandberg – Kristoffer Hyldig si dalo námahu a pátranie v kodanských archívoch prinieslo ovocie – dokonca z pera skladateľa samotného. Výsledkom sú premiérové nahrávky dvoch fragmentov z Nielsenovej opery Saul a Dávid, no najmä jeho výbušnej Tretej symfónie s prívlastkom Espansiva.

 

Predohra k 4. dejstvu Saula a Dávida (Allegro burrascoso) a Bojová hudba pri spustenej opone (Allegro violente) pochádzajú z klavírneho výťahu z opery a sú jej jedinými úsekmi, ktoré pripravil sám Nielsen. Povolanie druhého korepetítora je pri skúšaní opery pomerne neobvyklým postupom, orchestrálna sadzba pôvodiny si ho však žiada. Je to skvelé otvorenie albumu, doslova pozvánka do sveta Nielsenovej hudobnej imaginácie, keďže jeho skladateľský rukopis je tu už pomerne vyzretý a možno ho poľahky identifikovať. Úskalia štvorručnej hry (súvisiace najmä s otázkami pedálovania a frázovania) zvláda žensko-mužská dvojica bez najmenších ťažkostí, celok prirodzene dýcha a príjemne pulzuje.

 

Skutočnou previerkou zohratosti je originálny úvod Tretej symfónie s obsedantne opakovaným tónom A v mnohonásobnom oktávovom zdvojení. V klavírnom zvuku ono orchestrálne tutti nápadne pripomína úvodnú skladbu Ligetiho cyklu Musica ricercata, no hudba okamžite naberá celkom odlišný kurz, keď sa vrhá do víru sonátového allegra. Jeho vášnivý pulz otvára dvere do rôznych komnát; frenetický kontrapunkt aj koketný valčík sa mihajú ako preludy, neustále balansovanie medzi dur a mol a šteklivá sémantická nejednoznačnosť držia interpretov aj poslucháča neustále v pozore.

 

V klavírnej „redukcii“ je všetko ponúknuté ako na podnose, sonátový diskurz je možné pozorovať akoby pod lupou. Citlivá práca s pedálom a dôsledná artikulácia v basovom registri tomu veľmi napomáhajú, pričom dvojici interpretov nemožno uprieť emocionálnu angažovanosť ani muzikantskú iskru.

 

Druhá časť (Andante pastorale) je vyslovenou prírodnou scenériou, z veľkej časti postavenou na ostinate. Zvláštnosťou orchestrálnej pôvodiny je zapojenie dvoch ľudských hlasov – mužského a ženského – bez textu, len s roztúženými vokalízami. Žiaľ, v klavírnej verzii chýbajú, vokálne línie sú zrejme vpletené do inštrumentálneho pradiva, no zanikajú. Potenciálne sa ich mohli zhostiť interpreti samotní, no zrejme mali dôvody, prečo tak neurobiť.

 

V scherze (Poco allegretto) s ďalšou nádielkou až zúrivo frenetického kontrapunktu už klavírna verzia oproti orchestrálnej začína ťahať za kratší koniec, no azda ešte väčšmi sa to týka finálneho Allegra. Je postavené na chorálovej téme, ktorá si žiada vokálne kvality huslí a viol hrajúcich na g strune a, samozrejme, harmónie dychových nástrojov. Tie nedokáže sprostredkovať ani ten najlepší Steinway… Nič to však nemení na skutočnosti, že ide o veľmi kvalitnú premiérovú nahrávku, ktorej by určite mali venovať pozornosť všetci priaznivci neortodoxného dánskeho symfonika.

 

Album obsahuje aj krátky úsmevný bonus. Højby Skyttemarch (Pochod streleckého klubu v Højby) je príležitostnou miniatúrou z rodu Suchoňovho Pochodu Pezinského športového klubu. Autorom hudby je skladateľov otec Niels Jørgensen, upravovateľom Nielsov syn Carl. Nahrávka je rekonštrukciou neúplnej štvorručnej verzie (Nielsen zanechal kompletnú dvojručnú; fragment štvorručnej zrekonštruoval Kristoffer Hyldig) a je sympatickou bodkou za vydareným albumom.

 

Titul pokladám za zaujímavý nielen preto, že je dobrým príkladom, ako môže malá krajina pristupovať k zveľaďovaniu vlastného kultúrneho dedičstva. Význam klavírnych transkripcií sa nečakane objavil pred približne piatimi rokmi, v období pandemických lockdownov. A obávam sa, že dnes je ešte aktuálnejší – keď sme svedkami neustále hrozivejších škrtov vo financovaní kultúry a dvojica ľudí pri jednom klavíri sa môže javiť ako ekonomicky oveľa výhodnejší variant v porovnaní s plne obsadeným symfonickým orchestrom…