Hudobný život

Ernő Dohnányi: Piano Concertos Nos 1 & 2

Ingeborg Šišková
Ingeborg Šišková
31. august 2023
Hudobný život

Ernő Dohnányi: Piano Concertos Nos 1 & 2

L. Fanzowitz, Štátna filharmónia Košice, Z. Müller

Pavlík Records 2023


Milovník hudby, prípadne zberateľ nevšedne interpretovaných nahrávok, môže rátať s pozoruhodným dielom o dĺžke 73 minút. Ústrednými postavami sú dva atraktívne klavírne koncerty skladateľa Ernő Dohnányiho (narodeného v mnohonárodnostnej Bratislave rakúsko­‑uhorskej monarchie a donúteného k svetobežníctvu), ktorý je touto nahrávkou nanovo uvedený do dejín hudobnej tvorby aj u nás.


Autorom obsažného book­letu je muzikológ Adrián Rajter (rozšírenú podobu textu sme uverejnili v Hudobnom živote 2023/7-8 - pozn. red.). Systematicky a so znaleckou akríbiou v ňom sleduje životné míľniky a tvorivú aktivitu skladateľa. Z textu vyvstáva realistický obraz živého hudobného prostredia. Rajter láskavo a vždy hlbšie odhaľuje Dohnányiho osobnosť. Čím detailnejšie a vernejšie predkladá svoje poznatky a hodnotenia, tým konfliktnejšia sa javí odhaľovaná skladateľova minulosť. V tejto súvislosti však možno uviesť životné motto E. Doh­nányiho z r.  1898: „Len ideál je pravdivý“, ktoré skladateľ napokon naplnil vo svojom živote i v tvorbe. Potvrdzuje to aj aktuálny album, na čom majú rozhodujúci podiel jeho interpretační aktéri.


Iniciátorom nahrávky a zároveň sólistom je Ladislav Fanzowitz, Štátnej filharmónii Košice dal správny smer pekného znenia skúsený dirigent Zbyněk Müller. Voľba týchto dvoch klavírnych koncertov nebola náhodná. Dokladá to aj poznámka v texte bookletu. Sólistu so skladateľom spájajú dnes už takmer dve dekády koncertnej aj nahrávacej činnosti jeho sólových klavírnych skladieb. Fanzowitz ako skúsený interpret veľkých klavírnych koncertov dokáže zároveň chápať komplex širokých hudobných celkov. Umelecká cesta interpretovho rastu bola priama, cieľavedomá, v hudobnej praxi dosiahol výrazný sebaistý prejav. Jeho hudobno­‑interpretačná osobnosť je mnohoraká, rýchlo premenlivá, hudobne­‑priestorovo široká a technické faktum nástroja je eminentnou súčasťou jeho osobnostného hudobného výrazu.


Oba koncerty boli nahrané v slovenskej premiére a treba zdôrazniť, že ide o výnimočný záznam z obsahovej aj zvukovej stránky. V rodnom meste totiž predviedol skladateľ svoj 1. klavírny koncert iba raz, a to 9. 5. 1908, a odvtedy na Slovensku neodznel, rovnako ako ani o takmer polstoročie neskôr napísaný 2. klavírny koncert. Je preto mimoriadne záslužným počinom, že prvý z koncertov uviedli aktéri CD v Dome umenia v Košiciach v obnovenej premiére aj koncertne a následne oba koncerty nahrali v časovom horizonte piatich nahrávacích dní.


Poslucháč rýchlo odhalí umelecko­‑hodnotový postoj dirigenta voči skladateľovi: spočíva v rešpektovaní umeleckej celistvosti oboch časovo vzdialených diel. Nezanedbateľnú úlohu pri nahrávaní zrejme zohral aj hudobný režisér (a tiež skladateľ) Konstantin Ilievsky. Dohnányiho koncerty nemajú vo všeobecnosti mnoho nahrávok, preto si ich naštudovanie vyžadovalo novú hudobnú víziu a koncepciu v úzkej spolupráci medzi sólistom, dirigentom a režisérom. Výsledok je nadmieru pozitívny.


Keď Rajter upozorňuje na štrukturálnosť Dohnányiho 1. klavírneho koncertu e mol, okrem iného zdôrazňuje „tektonickú integritu časového priestoru, prekypujúce bohatstvo hudobnej imaginácie, čo zabezpečuje vnútornú spätosť jeho tematického materiálu“. Či už ide o štrukturálnosť tritonu v 1. a 3. časti koncertu, Andante s variáciami nadväzujúce na vedľajšiu tému 1. časti, alebo o gradáciu vo Vivace smerom k chorálovej téme, to všetko je vecou Dohnányiho hudobnej invencie (resp. estetiky) a nie za každú cenu štýlovej retrogradácie, do ktorej bol Dohnányi v minulosti posúvaný. Okrem toho sú menované úseky pre mňa najkrajšími miestami tohto koncertu. Dohnýnyiho osobité štýlové znaky sú v jeho tvorbe ambitom na dosiahnutie umeleckej slobody. Ide o kompozičný postoj, ktorý zachovával skladateľ v priebehu celej svojej tvorby.


Veľkorysý, pianisticky bravúrny je 2. klavírny koncert h mol, ktorý je kompozično­-technicky uceleným dielom oscilujúcim medzi bravúrou a lyrikou a má pozoruhodnú celistvosť. Frázovanie tém je pre interpreta takého typu, akým je Fanzowitz, priam provokatívne. Jemnosť tónu, miestami až trblietavý zvuk, veľkorysosť znenia a neustála racionálna kontrola – to sú znaky Fanzowitzovej interpretácie koncertu. Hudobné plynutie a zložitú rytmickú štruktúru sleduje interpret v súlade s inštrumentáciou, čo je dokladom jeho komplexného umeleckého myslenia. Nejeden vyspelý interpret by po ňom mohol taktiež siahnuť – v tomto prípade bol Fanzowitz bystrejší.


Predložené CD nás môže podnietiť k trom rôznym nazeraniam: môžeme sa pri jeho počúvaní sústrediť primárne na Rajterov text s charakterom štúdie v booklete, vnímať estetiku hudby E. Dohnányiho, alebo budeme sledovať umelecko­‑estetický vklad interpreta. V každom prípade ide o mimoriadny počin z interpretačného aj dramaturgického hľadiska a jedno z najvýznamnejších CD, aké boli v posledných rokoch u nás vydané.