Ensemble Alma na osi stredoveku a dneška
15. 10. 2026
Košice, Dóm sv. Alžbety
Ensemble Alma
Machaut – Perotinus – Štefunko
Košický Dóm sv. Alžbety sa v polovici októbra 2026 rozoznel exkluzívnou hudbou neskorého francúzskeho stredoveku i slovenskou premiérou – išlo o výnimočné počiny nadčasovej sakrálnej tvorby. Koncert vokálneho súboru Ensemble Alma a jeho hostí bol vyvrcholením festivalu Hanusove dni v Košiciach 2026. Škoda len, že sa jeho termín prekrýval s otváracím koncertom sezóny Štátnej filharmónie Košice, ktorý konkuroval Dvořákovou „deviatkou“. Kto sa však rozhodol pre hudbu v gotickom dóme, bol pozvaný do dimenzie krásy, akou disponuje výlučne hlbina stredovekej mystiky.
Ensemble Alma patrí k mladším domácim vokálnym telesám a jeho repertoár sa zameriava na vokálne duchovné diela renesancie, raného baroka, stredoveku a súčasnosti. Umeleckým vedúcim súboru je všestranne erudovaný hudobník Ján Tkáč, spevák, zbormajster, dramaturg, absolvent dirigovania a cirkevnej hudby na University of Cambridge. Poslucháči košického koncertu zaiste ocenili ním skvele pripravený 12-stranový programový bulletin s textami diel v origináli i v slovenskom preklade.
Ústredným mottom večera sa stala pozoruhodná kontrapunktická hračka – rondo Guillauma de Machaut s názvom Môj koniec je mojím začiatkom. Poslucháči si vypočuli aj celú Machautovu Messe de Notre Dame, azda najslávnejšie hudobné dielo 14. storočia. Obdobie ars nova patrí k interpretačne najnáročnejším oblastiam vokálnej hudby, je preto obdivuhodné, ako precízne a farebne zaujímavo tieto diela súbor naštudoval – a to priamo z prameňa, faksimilového vydania rukopisnej partitúry omše z pozostalosti markíza de Vogüé, uloženej v súkromnej zbierke rodiny Ferrellovcov a zapožičanej do knižnice Corpus Christi v Cambridgei.
K ďalším skvostom, ktoré rozozneli košickú katedrálu, patrili viaceré vznešené mariánske spevy ako introitus Salve sancta parens, konduktus Beata viscera od Perotina a nemenej slávneho Philippa le Chancelier, ktorého skvelé texty Perotinus najčastejšie zhudobňoval. Stredoveká duchovná hudba zďaleka nestojí len na hudobnom prejave, viac ako inokedy tu vládne slovo oživované melódiou. K najemotívnejším momentom večera môžeme zaradiť anonymné kondukty O Maria o felix puerpera a Gaude Maria Virgo, podmanivo interpretované v prítmí gotickej scenérie. Všetky vokálne stredoveké diela večera sa ideovo viazali k slávnym časom francúzskej hudby, a to uprostred našich dní, keď sú ulice, stavby a chrámy „prvej dcéry Cirkvi“ v plameňoch ohňa a násilia.
Na záver koncertu sa k spevákom pridal aj košický cimbalista Juraj Helcmanovský ml., ktorý sa spolupodieľal na premiére diela Lux aeterna mladého slovenského skladateľa a vedca Adama Štefunka, čerstvého absolventa doktorandského štúdia matematickej lingvistiky Karlovej univerzity v Prahe. Poslucháči s napätím očakávali kontrast časovej vzdialenosti, po prvých súzvukoch však bolo zrejmé, že duchovná niť tradície latinskej liturgickej hudby prepája túto zdanlivú diaľku. Skladba vyrastá z kompozičného myslenia Machauta, zvukovosť však patrí našim časom a príbehom. Už samotný text diela prevzatý z communia z bohoslužby za zosnulých („Svetlo večné nech im svieti, Pane, s tvojimi svätými vo večnosti, pretože si milosrdný“) dáva tušiť, že ide o pietnu kompozíciu. Pre Adama Štefunka sa stala hľadaním vlastnej výpovede k prežitej tragédii pamätnej streľby na Univerzite Karlovej v Prahe pred Vianocami 2024.
Je obdivuhodné, že skladateľ neskĺzol len k zachyteniu hrôzy, strachu či smútku – dielo otvára dimenziu nekonečna a večnosti ľudskej duše. Na záver slová samotného autora: „V mojej skladbe notovanej pre vokálny súbor a cimbal ide práve o kontrast bezhraničnosti vyjadrenej ľudskými hlasmi, ktoré majú možnosť vytvárať kontinuálny zvuk a časovej obmedzenosti a prchavosti tohto sveta, vyjadrenej prostredníctvom cimbalu. A práve text Lux aeterna luceat eis Domine pre mňa vyjadruje túžbu po dosiahnutí večnej harmónie“.