Edita Gruberová a jej zmysel pre humor

Kráľovná Alžbeta si dáva dolu parochňu. Pred divákmi stojí starena s bielymi vlasmi, vyčerpaná a sama. Vo finále Donizettiho Roberta Devereux v inscenácii Christofa Loya v Bavorskej štátnej opere zavŕšila Edita Gruberová týmto gestom kráľovnin pád. Muž, ktorého milovala, je mŕtvy. Rozsudok podpísala sama a jeho popravu už nedokázala zastaviť. Zostáva jej trón, no vzdáva sa aj toho. Práve v tejto postave sa 27. marca 2019 rozlúčila s operným javiskom.

Od smrti Edity Gruberovej uplynulo 18. októbra päť rokov. Pri spomienke na ňu sa vynárajú najmä tragické hrdinky, ktorým venovala veľkú časť neskoršej kariéry: Lucia, Anna Bolena, Norma či spomínaná Alžbeta z Roberta Devereux. Publikum však vedela aj rozosmiať a s pôžitkom si zažartovať na účet opernej vážnosti.

Preto dnes vyberáme áriu „Glitter and Be Gay“ z dvojdejstvovej operety Candide Leonarda Bernsteina.

Komediálny talent patril ku Gruberovej rovnako ako schopnosť stvárniť zúfalstvo a osamelosť. Zerbinetta zo Straussovej Ariadny na Naxe, ktorá sa na milostné trápenie díva s nadhľadom skúsenej ženy, odštartovala jej medzinárodnú kariéru. V repertoári mala aj Norinu z Dona Pasquala a Adelu z Netopiera. Zmysel pre humor teda nemusela objavovať pri piesňových recitáloch dodatočne.

Bernsteinova Kunigunda jej naň dávala znamenitú príležitosť. V árii „Glitter and Be Gay“ oplakáva svoje poníženie a postavenie vydržiavanej ženy. Lenže v hre sú aj šperky. Pri pohľade na ne sa jej nárek mení na nadšenie z prepychu, ktoré vzápätí prerušia výčitky. Bernstein sa pohráva s veľkou opernou scénou: pomalé, precítené frázy strieda s oslnivou koloratúrou a citové zvraty preháňa až na hranicu paródie. Pod komikou pritom zostáva trpkosť situácie ženy, ktorá má diamanty, ale nemá slobodu.

Speváčka tu potrebuje presný cit pre mieru. Musí prepožičať Kunigundinmu žiaľu dostatočnú váhu, aby jeho náhle prerušenie šperkami zapôsobilo komicky. A pritom zvládnuť part, ktorý preverí pohyblivosť hlasu a jeho istotu aj vo výškach. Gruberovej hereckú pohotovosť v tejto árii je možné sledovať aj na zázname jej bratislavského koncertu z roku 1997.

Na mimoriadnom recitáli Bratislavských hudobných slávností 22. septembra 1997 sprevádzala Gruberovú Slovenská filharmónia pod taktovkou Ondreja Lenárda. Reduta bola vypredaná, poslucháči stáli aj v uličkách. Popri Donizettiho, Rossiniho a Belliniho hrdinkách zaznela aj Kunigunda — postava ako stvorená pre speváčku, ktorá poznala operný pátos a vedela sa na ňom aj zabaviť. A to až tak, že aj Bernsteinom predpísaný smiech na záver „breaks into wild laughter“ explodoval v jej interpretácii do roztopašnej komediálnej pointy.