Duo Sul Ponticello: Cello Works

Duo Sul Ponticello

Cello Works

J. Slávik, A. Kubinová

Real Music House 2025

Už názov nosiča, ktorý znamená jeden zo spôsobov hry na sláčikových nástrojoch (hru pri kobylke), predznamenal dramaturgiu moderných violončelových skladieb troch relevantných slovenských skladateľov: Vladimíra Godára, Ľudovíta Rajtera a Romana Bergera. Túto prevažne „suitovú zostavu“ charakterizuje invenčná pôsobivosť, periodická premenlivosť, vzťah k slovenskej alebo stredoeurópskej hudobnej modalite a odhodlanosť postaviť pred interpretov aj náročne štruktúrovanú skladbu alebo cyklus, často s farebnou paletou technických pasáží. Interpretmi skladieb sú violončelisti Ján Slávik a Alexandra Kubinová, ktorí svojím osobitým poňatím ponúkajú aktuálnu, životaschopnú hudbu pre violončelové duo či sólo.

Obaja interpreti veľmi presne odlíšili čarovnú atmosféru miniatúr v Godárovej Suite pre dve violončelá (1981). Adekvátne podali vtipnosť jazzovo prerývaného nápevu (Rag-time), starosvetskú atmosféru v novom svetle (Ostinátne variácie), Uspávanku v nevšedných spodných polohách nástrojov či Etudu v bartókovskom habite a riekankovej melodike. Zaujalo aj poňatie depresívneho sul ponticellového Adagia, dramatickosť Valčíka a skratkovitosť časti pripomínajúcej štýl populárneho skladateľa (Hommage à Vivaldi).

Melodickú vrúcnosť ľudovej piesne, ba aj celú škálu nálad (pochmúrnosť, melanchóliu, spevnosť), objavili interpreti v skladbe V. Godára Variácie na slovenskú ľudovú pieseň pre dve violončelá (2006). Skladateľ v nej pracuje s permutáciou hlasov, ktorá pôsobí v podaní violončelistov veľmi osviežujúco.

Istota, s akou  Ľudovít Rajter ovládal intervalovú a akordickú hru pre violončelo, svedčí o jeho výbornom technickom školení na tomto nástroji. Vo svojej Suite pre sólové violončelo č. 1 (1977–1978) postavil pred interpreta rad technických výziev, obohatených o tanečnosť (Danza) a spevnosť (Intermezzo) v rozmedzí európskej tradície. Ján Slávik suitu poňal dynamicky a odkryl široký rozsah možností violončela.

Suita pre sólové violončelo č. 2 (1986) je Rajterovo zrelšie violončelové dielo, v ktorom poslucháč nájde syntetizujúci pohľad na európsku hudbu. Alexandra Kubinová presvedčila intonačnou čistotou a sólistickou kultúrou, vystihla ušľachtilosť skladateľskej koncepcie, zvukomalebnosť jednotlivých tém, ba aj ich lyrizmus. Flažoletová téma v 2. a 3. časti suity, pripomínajúca niekdajšiu valašskú píšťalkovú tradíciu Slovenska, v jej podaní zasvietila.

Suitovú pestrosť albumu zakončuje dojemné a spevné Dolcissimo pre sólové violončelo (2016) Romana Bergera v podaní J. Slávika. Ostinátne pizzicato prázdnej struny C pôsobí magicky ako stanovená osudová čiara života.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 12/2025.)