Drops of Me

Drops of Me

S. Michalidesová, M. Kmeťková, P. Bereza, R. Vizvári

LP Studio Slovakia 2023

Sisa Michalidesová patrí medzi skladateľskú špičku Slovenska. Jej prirodzený talent v kombinácii s poctivým kompozičným remeslom sa dá odsledovať už na štrnástich albumoch. A práve jej posledné CD prináša, prekvapivo, niečo úplne iné, než sme boli u nej doteraz zvyknutí.

V porovnaní s jej predchádzajúcimi projektmi, v ktorých prevažovala kompozičná a produkčná práca s väčšími zoskupeniami, ide o hudbu komornejšiu nielen obsadením, ale hlavne obsahom. Michalidesová je na svojom aktuálnom albume zastúpená hlavne ako autorka a iba na dvoch skladbách je prítomná aj interpretačne. Svojim spoluhráčom, harfistke Márii Kmeťkovej, basgitaristovi Róbertovi Vizvárimu, no najmä gitaristovi Pavlovi Berezovi, prenecháva voľnú ruku nad aranžmánmi aj koncepciou sól. Výsledkom je album s priezračným zvukom, ktorého hlavnými protagonistami sú Kmeťková s Berezom.

Silnou stránkou Michalidesovej kompozícií je ich melodická jednoznačnosť vychádzajúca z ľudovej hudby. Žánrová nevyhranenosť a hľadanie vlastného výrazu sú evidentné už v úvodnej skladbe Daj mi kúsok vône so sebou. Zatiaľ čo sa téma pohybuje v oblasti world music, sólová práca je od nej úplne nezávislá, postavená na modernom jazzovom jazyku. Absolútnou lahôdkou je basgitarové sólo Roberta Vizváriho, ktoré osciluje medzi melodickým štýlom Steva Swallowa a chromatickou bravúrou Jaca Pastoria.

Vzducholoď patrí medzi Michalidesovej staršie kompozície. V gitarovom sóle nad harfovým ostinatom sa Bereza prezentuje ako zrelý improvizátor. Kmeťková mu je vďaka svojej empatickej a rytmicky konzistentnej sprievodnej hre ideálnym partnerom.

K aranžérsky sofistikovanejším skladbám albumu patrí Dance Floor for Me s temnou atmosférou a názvom naznačujúcim prepojenie na Depeche Mode. Ide o flagrantný príklad, ako dokáže Michalidesová rozvíjať jednoduché motívy a budovať na nich logické kompozičné celky. Na nahrávke je téma interpretovaná kontrabasom arco, pravdepodobne ide o Viz­váriho, ktorý je na albume uvedený len ako basgitarista. Bereza exceluje v abercrombiovskej polohe a Vizvári dokazuje svoju interpretačnú a zvukovú variabilitu v sóle à la Stanley Clarke.

Catrine s jednoznačným ECM dizajnom a gitarovým sólom, evokujúcim spoločné albumy Johna Abercrombieho a Ralpha Townera zo 70. rokov, má prirodzenú gradáciu v závere „narušenú“ definíciou nového groovu.

Minimalistická kompozičná práca, postavená na modálnom princípe, je efektívne využitá v skladbe Nepozvaná. Bereza graduje svoju sólovú hru na pevnom podklade ¾ groovu.

Z ostatných skladieb albumu treba ešte spomenúť skladbu Klaun. Nebyť atonálnych vybočení, jej téma pripomína kompozície renesančného lutnistu Marca Dall’Aquilu.

Ak sa analytickejšie pozrieme na vývoj slovenského jazzu za posledných 20 rokov, nájdeme v ňom dva výrazné smery. Do prvého, zameraného viac na improvizačnú zložku, môžeme zaradiť hudobníkov Lukáša Oravca, Klaudia Kováča alebo Radovana Tarišku. Druhý smer, postavený viac na kompozícii, aranžérskej práci a produkcii, reprezentujú Ľuboš Šrámek, Pavol Bodnár a Sisa Michalidesová. Na Drops of Me je evidentný príklon k prvému smeru, teda k hudbe hranej naživo, postavenej na improvizácii a interakcii. Domnievam sa, že u Michalidesovej nejde o dočasné vybočenie z doterajšieho smerovania, ale o úprimný záujem hrať pred publikom. Dôkazom toho sú koncerty tria Michalidesová–Bereza–Vizvári pod značkou Jazz Infection v bratislavských hudobných kluboch a na košickom festivale Jazz FOR SAle.

Album nominovaný na ocenenie Radio_Head Awards ako nahrávka roka 2023 v kategórii jazz je eklektickým mixom klasickej, scénickej a ambientnej hudby, využívajúcej moderný kompozičný jazyk v kombinácii s jazzovými výrazovými prostriedkami. Meditatívny charakter tejto hudby si určite nájde záujemcov aj mimo jazzovej komunity.