Dráma od violového pultu

Austrálsky skladateľ Brett Dean pozná operu predovšetkým zvnútra orchestra. Štrnásť rokov bol členom violovej skupiny Berlínskych filharmonikov. Keď spomína na skúsenosti, ktoré ho formovali ako operného skladateľa, vracia sa k naštudovaniam Wozzecka či Elektry.

S vlastnými operami potom uspel aj na medzinárodných javiskách. Jeho Hamlet mal svetovú premiéru v Glyndebourne v roku 2017, newyorská MET ho uviedla v roku 2022. Naštudovanie jeho opery Of One Blood v Bavorskej štátnej opere vyhodnotila anketa kritikov časopisu Opernwelt za najpozoruhodnejšiu svetovú premiéru uplynulej divadelnej sezóny.

Deanov zmysel pre drámu možno sledovať už v orchestrálnom Testamente z roku 2008. Vychádzal z listu, ktorý Beethoven v roku 1802 napísal bratom, no nikdy neodoslal. Priznával v ňom zúfalstvo z postupujúcej straty sluchu.

Pri jeho čítaní si Dean predstavil škrabanie Beethovenovho pera po papieri. V úvode skladby preto predpisuje sláčiky bez kolofónie. Vlásie sa kĺže po strunách s tichým šelestom a iba občas sa ozve plný tón. Hráči na dychových nástrojoch nechávajú znieť samotný prúd vzduchu. Zvuk zostáva nejasný, akoby sa k poslucháčovi dostával cez prekážku.

Neskôr sa vynorí flautová kantiléna, odvodená od slov Beethovenovho listu, vo forme piesne, ktorej slová nikto nespieva. Okolo nej sa prepletajú a rozpadajú útržky Adagia z Beethovenovho prvého Razumovského kvarteta. Napätie vzniká už z pokusu zachytiť hudobnú myšlienku, ktorá sa opakovane preruší.

Deanov Testament dnes počúvame s Bavorským štátnym orchestrom pod taktovkou Vladimira Jurowského. Beethovenov monológ totiž skladateľ nenapísal pre speváka, ale pre celý orchester.