Domus & Hortus Artis: Mucha Quartet a Machajdík
Bratislava, Dom Albrechtovcov
Domus & Hortus Artis
Mucha Quartet
Machajdík – Németh-Šamorínsky – Ravel
Nedávno ma zaujala monografia Dietricha Schwanitza Vzdelanosť ako živý dialóg s minulosťou (Prostor, 2011), ktorá mapuje podiel vzdelania na inovácii životného plánu jedinca v dejinách ľudskej civilizácie. Venuje sa viacerým oblastiam ľudských činností a príznačný dôraz kladie na dejiny umenia, literatúry, hudby či tvorivosti. Na základe názvu knihy som si položila otázku: „Môže byť aj hudobný festival formou vzdelanosti a dialógom s minulosťou?“ Keďže festivaly prinášajú hudbu stáročí v živej interpretácii, formujú dramaturgiou i záujem publika, stávajú sa dôležitou súčasťou „poľudštenia človeka“.
Pozvánka na festival komornej hudby Domus & Hortus Artis kládla dôraz na francúzsku hudbu a jej významný vplyv na európske kultúry vrátane slovenskej. Festival, najdlhší na Slovensku, spojil jarnú, letnú i časť jesennej scény do jedného „vlaku“. V dome a záhrade Alexandra a Jána Albrechtovcov sa od 24. apríla do 22. októbra 2025 uskutočňuje celý rad koncertných stretnutí v komornom šate. Po šiestich rokoch dospel festival do stabilizovaného celku s vyhranenou koncepciou, rešpektujúcou možnosti letnej dramaturgie, historickej zástavby a vnútroblokovej záhrady s pódiom pod košatou čerešňou. Ďalším znakom je striedanie slovenských a zahraničných interpretov, ktorí počas leta radi vymenia kamenné sály za záhradné muzicírovanie napriek riziku, že sa občas pianissimo stratí v ruchu veľkomesta. Čerešničkou na torte je príbehová dramaturgia jednotlivých koncertných večerov s poetickými názvami.
V polovici júla sa na festivale predstavil Mucha Quartet v programe nazvanom Musica humana podľa myšlienok T. S. Boethia. Inovačným prvkom v úvode koncertu bola svetová premiéra skladby Petra Machajdíka z r. 2024 Beyond The Abyss (Za priepasťou). Jej ideovým východiskom bola podľa opisu v bulletine „reakcia na deformáciu morálnych a etických hodnôt či úpadok slušnosti a tolerancie dnešnej doby.“ Aj menej laický poslucháč pri počúvaní tejto silnej programovej skladby pocítil, že autor chce svoje animozity voči dobe vyriešiť umeleckým gestom. Choroby doby naberajú na intenzite a zlepšenie je v nedohľadne. Umenie je svedkom našich zlyhaní. V tejto skladbe som mala v závere pocit, že interpreti mohli pridať na gestickej agresivite, ktorú skladateľ vpísal do nôt. Možno viac drzého zvuku v závere...
Keďže si festival v tomto roku pripomenul 150. výročie narodenia Mauricea Ravela a 50. výročie úmrtia Štefana Németha-Šamorínskeho, zoskupenie uviedlo jeho Sláčikové kvarteto g mol (1947) a Ravelovo Sláčikové kvarteto F dur (1902¬1903). Interpretácia oboch skladieb niesla znaky kvalitne naštudovaného hudobného príbehu. Medzi Ravelom a Šamorínskym je len 20-ročný vekový rozdiel, no medzi kvartetami oveľa väčší. Obsahujú rozdielne štýlové poetiky aj spôsob uplatnenia sláčikárskej sonoristiky, rytmických avantúr, sférických harmónií mladého Ravela, ako aj výboje Németha-Šamorínskeho, formovaného peštiansko-slovenskou fúziou. Ravel venoval kvarteto G. Faurému, Šamorínsky nesie znaky štúdií v Budapešti a vplyvu Bartóka. Mnohofarebné kvartetá s celým radom inovatívnych pasáží tvoria zvukovú skladačku, pexeso – ale s prekvapeniami, ktoré inovujú našu pamäť vo veľkom časovom odstupe od ich vzniku.
Koncert bol spojením výborného interpretačného výkonu, poctivej muzikantskej dravosti a kvalitnej dramaturgie. Uvedenie oboch diel ponúklo pôsobivý kontrast a cennú lekciu o dobových vplyvoch francúzskej a cezhraničnej budapeštianskej hudobnej scény. Nie náhodou dali Boethiove myšlienky názov tomuto koncertu. Jeho osud bol totiž krutý, doslova „za priepasťou“... Ako vynikajúci prekladateľ z gréčtiny sa veľa rokov úspešne venoval prekladom antickej literatúry do latinčiny, čím silne ovplyvnil vývoj latinského Západu. Prijal ponuku vstúpiť do politiky, no keďže bol neúplatný a neobozretný, neprávom ho obvinili zo sprisahania a v roku 525 bol bez súdneho procesu popravený. Tento rok si pripomíname 1 500. výročie jeho úmrtia. Vo väzení napísal spis Útecha z filozofie s odkazom, že „filozofia je láskou k múdrosti, a teda vlastne láskou k Bohu“. Urobte si paralely so súčasnosťou...
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 07-08/2025.)