Dom Albrechtovcov, Ensemble Ricercata
15. 5. 2024
Kachlová – Sloboda – Szeghy – Krajči – Remeň – Kmiťová
Tretí koncert cyklu Nová slovenská hudba komorne premostil nové so starým v spojení premiér s retrospektívnymi námetmi. Útulné priestory Domu Albrechtovcov poskytli tú správnu atmosféru pre zážitok z hudby šestice súčasných slovenských skladateliek i skladateľov strednej a mladšej generácie.
Hudobný večer otvorila sopranistka Eva Šušková piesňou V opuštěném pokoji Martiny Kachlovej, pre ktorej vokálnu tvorbu sú typické performatívne prvky. Dôsledne vystavanú činohernú akciu sólistka nasmerovala do prázdnej steny, čím výstižne reflektovala pocit samoty prameniaci z Kachlovej autorského textu o vnútornom svete osamelej ženy. Priestor pre kreatívnu prácu s hlasovým fondom poskytli tejto uznávanej interpretke súčasnej hudby pasáže s neintonovanými hlasovými prejavmi, ktoré predniesla s veľkou umeleckou presvedčivosťou.
V jej interpretácii po prvýkrát zaznela tiež revidovaná verzia cyklu Prosté a ťažké skladateľky Iris Szeghyovej, zhudobňujúca tri básne z rovnomennej zbierky Milana Rúfusa. Klavírny sprievod charakterovo kontrastných piesní predstavuje v záujme expresívneho podfarbenia textu prepojenie tradičných a inovatívnych kompozičných postupov. Okrem obrovských technických i výrazových kvalít sólistky sa pod strhujúci výsledný umelecký tvar podpísal aj výkon klaviristky Júlie Stahl Novosedlíkovej vo zvukomalebnom sprievode.
V nadväznosti na Schönbergových Šesť malých klavírnych skladieb vznikla ako ich „pseudovariácie“ kompozícia Mateja Slobodu 60 noch kleinere Stückchen (v preklade 60 ešte menších kúskov). Voľnú atonálnu hudobnú štruktúru klavirista Ivan Šiller interpretoval so zreteľom na expresívnu zvukovosť, pričom podľa skladateľových zámerov pracoval so širokým spektrom zvukových dispozícií klaviatúry i ostatných súčastí nástroja. Detailne a presvedčivo kreoval rýchlo sa meniace hudobné charaktery. Krátka epizóda s použitím EBow (elektronickým „slákom“ priloženým na struny) posunula skladbu z roviny retrospektívy bližšie k Slobodovej osobitej poetike.
Druhá čisto inštrumentálna skladba večera – Ritorno skladateľa Mirka Krajčiho –, priniesla pestrú paletu zvukových farieb a nálad. Úvodná meditatívna nostalgia sólových klarinetových kantilén v podaní Zuzany Hudecovej sa postupne transformovala do dramatického pnutia, podporeného rytmicky pregnantným sprievodom tria sláčikových nástrojov (husle – Dávid Danel, viola – Peter Zwiebel a violončelo – Andrej Gál). Efektný, oduševnene interpretovaný vrchol skladby priniesol ostré dynamické kontrasty a náruživé syrytmické postupy všetkých nástrojov.
Záver koncertu patril opäť piesňovým cyklom. Prekvapením večera sa stala mladíckym duchom preniknutá pentalógia Ale hlavu mi pokryl sneh Daniela Remeňa na japonskú poéziu v originálnom znení. Premiéry revidovanej verzie cyklu pre barytón, klarinet, husle, violončelo a klavír sa s veľkým interpretačným nadhľadom zhostil barytonista Peter Kollár. Cyklus je autorovou poctou Igorovi Stravinskému a predstavuje zaujímavú fúziu neoklasicistickej poetiky s akousi príznačnou hravosťou japonského jazyka, ktorá sólistovi veľmi svedčala.
V záverečnom vystúpení sa so Štyrmi piesňami pre hlas a klavír Jany Kmiťovej predstavila Helga Varga Bach. Pestrofarebný soprán sólistky sa dokonale snúbil s hĺbkou poetických textov o pominuteľnosti života, ktoré publikum dojali. Skladateľka ich význam podčiarkla simplicitným, ale výrazným klavírnym sprievodom rozozvučaným pod rukami Ivana Šillera.
Zriedkakedy má bratislavské publikum možnosť vypočuť si naraz niekoľko premiér domácich autorov. Neopakovateľná atmosféra koncertu pramenila práve zo vzájomne kontrastných, a preto živých a zapamätateľných dojmov, ktoré skladby samotné i s pečaťou ich špičkových interpretov zanechali. Neostáva iné, než s radosťou konštatovať, že práve takéto podujatia napĺňajú ambíciu podnecovať záujem verejnosti o súčasnú slovenskú tvorbu.