Demessieux pod pyramídou

19. 4. 2026

Bratislava, Slovenský rozhlas

Tomáš Mihalik

Demessieux

Už 29 rokov patrí prvá polovica kalendárneho roka pravidelným mesačným organovým matiné vo Veľkom koncertnom štúdiu v rámci cyklu Organové koncerty pod pyramídou. Jeho zakladateľ a organizátor, organista Imrich Szabó, v ňom pravidelne dáva priestor nielen zahraničným umelcom, ale aj slovenským interpretom i študentom organovej hry na bratislavskej VŠMU. Jedným z nich je aj jeho študent Tomáš Mihalik, ktorý od r. 2022 pedagogicky pôsobí na Konzervatóriu Petra Dvorského v Košiciach.

Francúzska hudba predstavuje jadro Mihalikovho smerovania od čias štúdia na košickom Konzervatóriu (organ – Emília Dzemjanová, skladba – Jozef Podprocký) a bakalárskeho štúdia na VŠMU (Imrich Szabó), čo ešte prehĺbilo dvaapolročné magisterské štúdium vo francúzskom Lyone (François Espinasse, Liesbeth Schlumberger). Po minuloročnom novembrovom recitáli v Slovenskej filharmónii, kde uviedol diela Duprého, Messiaena, Demessieuxovej a Widora, sa tentokrát v priamom prenose na RTVS prezentoval témou svojho doktorandského štúdia. Prekvapivo zaplnená sála so zvedavosťou očakávala náročný 75-minútový program zostavený výlučne z diel francúzskej organistky a skladateľky Jeanne Marie-Madeleine Demessieuxovej (1921–1968).

Takýto odvážny dramaturgický počin sa na Slovensku objavuje len zriedka, keďže jej tvorba patrí k najväčším výzvam organovej literatúry a na koncertných pódiách zaznieva skôr v podobe virtuóznych „jednohubiek“ než ucelených cyklov.

Mihalik sa dielami Demessieuxovej zaoberá nielen zo stránky interpretačnej, ale v rámci svojho štúdia preniká hlbšie do pozadia vzniku diel a harmonicko-formových súvislostí. Aj vďaka tomu dokázal presvedčivo vystavať oblúk koncertu a súčasne dať potrebný priestor detailom, ktoré dosvedčili svedomitú prípravu.

Organistov suverénny prejav a spriaznenosť so skladateľkiným kompozičným jazykom boli citeľné v každom uvedenom opuse: v úvodných piatich liturgických responzóriách k rôznym liturgickým sláveniam, v jemnom Narodení op. 4 i v štyroch zo Šiestich etud op. 5, ktoré ani zďaleka nie sú len technickými cvičeniami, ale svojou obsažnosťou i závažnosťou prevyšujú bežné technické nároky.

Gro koncertu tvorilo Sedem meditácií o Duchu Svätom op. 6 – sedem nálad, v ktorých skladateľka rozmanitými prostriedkami vykreslila tematiku Turíc.    

Brilantná manuálová i pedálová technika tvorila pevný základ, na ktorom mohol Mihalik budovať tento repertoár náročný nielen pre interpreta, ale dovolím si tvrdiť, že v našich podmienkach aj pre poslucháča. Kombinácie farieb rozhlasového organu s 81 registrami vytvorili pôsobivý most k dosiahnutiu pomyselného organového Parnasu, ku ktorému je tvorba Demessieuxovej často prirovnávaná. 

Prirodzená muzikalita a presvedčivosť, ktorú si 34-ročný sólista uchoval až do záverečnej efektnej oktávovej etudy, svedčia o tom, že hudba, v ktorej cítiť francúzsky parfum, je oblasťou jeho budúceho smerovania.