Hudobný život

Daryl Jamieson: Experimental Music and Japanese Aesthetics

Adrián Demoč
Adrián Demoč
21. november 2026
Hudobný život

Daryl Jamieson: Experimental Music and Japanese Aesthetics

Silence, Nature and Hollow Listening

Bloomsbury 2026

 

Čerstvá novinka (august 2026) vynikajúceho vydavateľstva Bloombsbury prináša knihu v Japonsku žijúceho kanadského skladateľa Daryla Jamiesona. Jamieson ako skladateľ našiel tvorivý impulz v spirituálnej, umeleckej a filozofickej tradícii stredovekého Japonska, krajiny, ktorá je už dvadsať rokov aj jeho fyzickým domovom. Cez optiku tejto tradície (či skôr týchto tradícií, keďže ide o relatívne rôznorodé prvky) Jamieson nazerá na súčasnú hudbu a umenie.

 

Autor predstavuje v publikácii aj svoju osobnú tvorivú púť. Už úvodný predslov je veľmi osobný – vyznáva sa z vlastnej tvorivej krízy a hľadania zmyslu v tvorbe súčasnej (experimentálnej) hudby zapríčinenej súčasnou politickou a environmentálnou situáciou. Práve hľadanie zmyslu ho priviedlo k svetu, ktorý v knihe predstavuje a ponúka možné estetické východiská.


 

Základnými referenčnými piliermi knihy sú mahájánový budhizmus (najmä zenová škola Sótó) a myšlienky tvorcu a teoretika tradičného japonského hudobného divadla Nō (能) z 15. storočia Konparua Zenchikua. Dôležitou súčasťou textu sú aj konceptuálne filozofické východiská tzv. Kjótskej školy (jej predstavitelia sú Nishida Kitarō, Nishitani Keiji a Ueda Shizuteru). V publikácii je opakovane kladený dôraz na načúvanie zvukom (hudbe, svetu…) bez tradičnej hierarchie skladateľ, interpret, poslucháč. Jamieson si je, samozrejme, vedomý odlišného vnímania stredovekej japonskej a dnešnej globalizovanej kultúry a nemožnosti načúvať „ušami ľudí minulosti“. Tento pohľad však slúži ako akási ideálna možnosť či „kreatívna interpretácia“, ako by sme dnes mohli na hudbu (zvuk, umenie, prírodu, spoločnosť) nazerať.

 

Experimental Music and Japanese Aesthetics je teda knihou o prepojení hudby (zvuku) a sveta okolo nás. Niektorým čitateľom budú možno niektoré myšlienky evokovať spojitosť s menom Johna Cagea, čo má samozrejme svoje opodstatnenie (pripomeňme si, že Cage bol študentom D. T. Suzukiho a vo svojej tvorbe vedome nadviazal na filozofiu zenového budhizmu). Najmä vďaka nemu sa viaceré duchovné koncepty vychádzajúce z budhistického ponímania sveta stali súčasťou slovníka mnohých umelcov.

 

Kniha je rozdelená do siedmich kapitol s predslovom a doslovom. Každá kapitola sa sústredí na istý filozofický či estetický koncept (prázdnotu, ničotu, priestor vs. miesto, prírodu, divadelnú teóriu Zenchikua, soundwalking), predstavený jasným a zrozumiteľným jazykom. Koncepty následne slúžia ako akási prizma, cez ktorú sa pozeráme na vybrané hudobné diela vo forme krátkych rozborov. Každá kapitola obsahuje minimálne jeden.


 

Väčšinu vybraných hudobných diel môžeme zaradiť do kategórie „experimentálnej“ súčasnej hudby (Cassandra Miller, Michael Pisaro-Liu, Sam Dunscombe, Frank Denyer, Eva-Maria Houben, Evan Johnson a ď.) a „klasickej experimentálnej hudby“ (John Cage, Yoko Ono, Pauline Oliveros), no autor výnimočne siahne aj po iných príkladoch. Snáď najprekvapivejšie vyznie zaradenie Berliozovej opery Trójania. Tieto rozbory či postrehy – nejde totiž o detailnú analýzu, skôr akési zachytenie esencie či možnosti nazerania – sú veľmi vydarené. Pozoruhodný je napríklad rozbor skladby Duet pre violončelo a orchester kanadskej skladateľky Cassandry Miller, vychádzajúci z interpretácie známeho budhistického súboru obrázkov tematiky vola, v angličtine známych ako Ten Ox Pictures. Jednotlivé obrázky sa v zenovej praxi používali na opis fáz napredovania adeptov smerom k osvieteniu a následnému návratu do spoločnosti. Forma a tektonika tejto kompozície, ako sa dozvieme z rozboru, akoby naozaj dokumentovali tieto fázy, pričom sa autorke podarilo vyhnúť prvoplánovej zvukomaľbe a programovosti.

 

Záverečný doslov (Afterword) je opäť osobným zhrnutím autorovej cesty od povrchného prvotného „exotického očarenia“ divadlom Nō a snahou o začlenenie jeho svojráznej rytmickej štruktúry, tzv. Jo-ha-kyū (začiatok – zlom – vyvrcholenie), až po uvedomenie si potreby a dôverného vstrebania kontextu a duchovno-filozofických základov japonskej kultúry. Tematické prepojenie predslovu a doslovu podčiarkuje cyklické chápanie času.

 

Daryl Jamieson pripomína, že esenciálne je (opätovné) osvojovanie si dávnej múdrosti pre súčasnosť, čo autor nazýva „aktom prekladu“ a filozofia a umenie Konparua Zenchikua nám má slúžiť ako inšpirácia pre prítomnosť, tu a teraz.