Chris Potter - Moment’s Notice

Americký saxofonista Chris Potter patrí medzi najvýznamnejších jazzových hudobníkov súčasnosti. Slovenskému publiku sa nedávno predstavil na festivale City Sounds v Bratislave, kde vystúpil v triu s Davom Hollandom a Marcusom Gilmorom. Jeho výnimočný hudobný talent bol zrejmý už od detstva – existujú nahrávky, kde už ako 14-ročný ohúril verejnosť svojím altsaxofónovým sólom v skladbe Johna Coltrana Moment’s Notice. Improvizáciu na túto kompozíciu si o niekoľko desaťročí neskôr zopakoval aj na renomovanom festivale JazzBaltica v nemeckom Salzau, kde v r. 2010 vystúpil spolu s tenorsaxofonistom Marcusom Stricklandom, klaviristom Bennym Greenom, kontrabasistom Martinom Windom a hráčom na bicích nástrojoch Mattom Wilsonom. Majstrovský prístup k improvizácii demonštroval práve na sóle v tejto skladbe. V nasledujúcom texte sa podrobne pozrieme na transkripciu prvých 2 chórusov.

Potter začína svoju improvizáciu na solo break, teda nástup, keď kapela na moment prestane hrať. Implikovaný akord je Ebmaj⁷ a prvá fráza jasne potvrdzuje tento akord rozkladom durovo-veľkého nónakordu s prieťažným tónom do tercie – ide o typický bebopový prvok. Druhý takt obsahuje poltónový prieťah do čistej kvarty, ktorý smeruje do novej tóniny, reprezentovanej akordom Em⁷. Po energickom nástupe sa Potter mierne stiahne a sústredí sa na výstavbu sóla. V najbližších taktoch hrá tóny vychádzajúce z príslušných jazzových módov. V takte 10, na sekvencii Dmi^7b5 – G⁷, využíva G alterovanú stupnicu (as molová melodická od 7. stupňa). Počas sóla Potter často využíva molovú pentatonickú stupnicu o veľkú terciu vyššie od príslušného maj⁷ akordu (napr. Dbmaj⁷ = f mol pentatonická), konkrétne v taktoch 9, 13 a 29. Prvým zaujímavým momentom je postupnosť taktov 16–18, kde substituuje akord Abm⁷ za Abdim. Následne predstaví chromatické prieťahy (a2-b2, g2-as2, e2-f2), ktoré fungujú ako obaly doškálnych tónov. V takte 18 naznačuje harmóniu Eb^7b13 – Abmaj⁷, čím vytvára dojem V⁷-I postupu, pričom väčšina hraných tónov sedí aj do pôvodnej harmónie. V taktoch 20–21 Potter využíva hemiolu (3:2), čo vytvára polyrytmiu voči pôvodnému 4/4 metru. V taktoch 22–25 sa sústreďuje na rytmickú motivickú prácu, podobne motivicky pracuje aj v taktoch 31–37 na harmonickej zádrži, ktorá sa v Coltranovej skladbe objavuje na konci každého chórusu.

Pred začiatkom druhého chórusu substituuje akord Ebmaj⁷ Es alterovanou stupnicou (e mol melodická od 7. stupňa), ktorá, keďže má okrem des všetky tóny spoločné, smeruje do akordu Em⁷. V taktoch 42–44 pracuje s motívom vychádzajúcim zo spoločných tónov akordov Bb^7b9 a Abm⁷ (b, ces). V taktoch 46–49 využíva harmonické oneskorenie, kde na Dbmaj⁷ hrá alterovanú stupnicu z predchádzajúceho akordu, dominanty Ab⁷. Následne oneskoruje aj ďalšie stupnice: Des dur, G alterovanú. V taktoch 50–51 Potter zahrá kvartový motív pripomínajúci úvodný motív z breaku, ale bez prechodnej malej sekundy. Nasledujúce takty predstavujú pomerne priamočiare využitie jazzového „language“ so základnými stupnicami a občasnými chromatickými prieťahmi. Sekvencia taktov 56–58 je opäť motivickou prácou na dlhšej ploche, ktorej hlavným spoločným prvkom je využitie rovnakého smeru intervalov, len v inom rytmickom a harmonickom kontexte. Po sérii fráz zadelených do osminových nôt prichádza opäť striedmejšie hranie, pričom takty 60–63 znovu predstavujú dva rytmické motívy za sebou. Na prelome taktov 65 a 66 Potter anticipuje akord Eb⁷ prostredníctvom tónu des. V taktoch 69–70 zahrá Potter reprízu motívu č. 1 v novom kontexte. Harmonická zádrž sa začína v 71. takte, kde rytmická sekcia zmení pôvodnú harmóniu na molovú sekvenciu (Ebm⁶/Bb - E/Bb - Gb/Bb). Tento moment bol zrejme vopred dohodnutý, keďže Potter už od prvého tónu hrá novú harmóniu. Na E/Bb využíva nový mód (E lýdický) s chromatickým prieťahom do veľkej tercie. V taktoch 74 a 75 využíva princíp „common tones“, teda hrá spoločné tóny oboch stupníc, Es dórskej a E lýdickej. V takte 76 využíva na E/Bb nový mód, konkrétne B zmenšenú stupnicu začínajúcu poltónom. Na konci chórusu v takte 77 naznačuje Es dur chromatickým prieťahom veľkej tercie a anticipuje akord Em⁷, čím celej harmonickej zádrži dodáva logický harmonický záver.