Chalmovská a Subrakova v Dome Albrechtovcov

24. 8. 2025

Bratislava, Dom Albrechtovcov

Domus & Hortus Artis 

Kristína Chalmovská, Anastasia Subrakova

Glière – Ysaÿe – Martinů – Honegger – Ravel

Bartolomejský nedeľný večer v  záhrade Albrechtovcov patril dvom dámam pôsobiacim vo švajčiarskom orchestri Zürcher Kammerphilharmonie – rodáčke z  Bojníc, violončelistke Kristíne Chalmovskej a  huslistke Anastasii Subrakovej, pôvodom z  južnej Sibíri, ktoré sú od  r. 2023 členkami Quartett Avalon. Hoci repertoár pre husle a  violončelo nepatrí k najrozšírenejším, pre bratislavské publikum si pripravili pestrý a  poslucháčsky atraktívny program.

Úvod patril Ôsmim skladbám pre husle a violončelo op. 39 ruského skladateľa Reinholda Glièra. Žánrovo rozmanité miniatúry, evokujúce formu barokovej suity, pôsobili ako hudobný kaleidoskop. Napriek úvodnej nervozite dokázali interpretky predstaviť dielo v  rôznych náladách – od spevnej lyriky v Berceuse, (ktorú zopakovali ako prídavok), cez tanečnú hravosť v časti Scherzo až po rytmickú iskru v náročnej Etude. 

Technicky náročnú jednočasťovú Sonátu pre husle sólo d mol „Balada“ op. 27 č.  3, ktorú napísal Eugène Ysaÿe pre rumunského huslistu Georgea Enescu, naplnila Subrakova presvedčivým dramatickým oblúkom s dynamickými kontrastmi i  prepracovanými detailmi. 

Kvarteto pre dva nástroje – aj tak by sa dalo pomenovať po všetkých stránkach náročné Duo pre husle a violončelo H 157 Bohuslava Martinů. Hoci na niektorých miestach bolo badať väčšiu koncentráciu na technický priebeh než na vzájomné prelínanie a  dialóg partov (najmä v  gradačných úsekoch), publikum ocenilo ich nasadenie a muzikalitu. 

Po prestávke sa Chalmovská predstavila s  meditatívnou Paduanou pre sólové violončelo H 181 Arthura Honeggera. Sugestívne intermezzo pripravovalo pôdu pre vrchol večera – Sonátu pre husle a  violončelo M. 73 Glièreovho rovesníka Mauricea Ravela. (Tento rok si pripomíname 150. výročie ich narodenia.) Jej štyri časti si vyžadujú technickú precíznosť a  jasnú predstavu vedenia jednotlivých častí – od náročných kontrapunktických pasáží po krehké lyrické úseky. Komorný repertoár 20. storočia inklinoval v  tejto dvojici viac k  jemnosti a  nižšej dynamike. Až v  záverečných minútach, keď sa intonačné obavy a interpretačná zodpovednosť premenili na spoločne zdieľanú radosť z  ravelovských harmónií, sa naplno odhalila umelecká tvár dua. Debut dua Chalmovská–Subrakova naznačil cestu, na ktorej môžu obe hráčky rozvíjať svoj komorný profil, hľadať nové repertoárové výzvy a prinášať publiku kvalitnú hudbu v  premyslenej interpretačnej koncepcii.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 07-08/2025.)