Čekovská, Rachmaninov a Čajkovskij v Košiciach
16. 10. 2025
Košice, Dom umenia
Štátna filharmónia Košice, Christopher Ward, Roman Borisov
Čekovská – Rachmaninov – Čajkovskij
Otvárací koncert 57. sezóny Štátnej filharmónie Košice v súlade s dobrým zvykom priniesol kombináciu súčasnej slovenskej skladby s dvomi klenotmi svetovej (tentokrát ruskej) hudobnej literatúry. Vypredané auditórium Domu umenia si po krátkom príhovore riaditeľky ŠFK Lucie Potokárovej vypočulo Adorations pre veľký symfonický orchester od známej a úspešnej slovenskej skladateľky, pochádzajúcej z východného Slovenska, Ľubice Čekovskej, ktorá tento rok oslavuje okrúhle životné jubileum.
Adorations síce vznikli pre objednávku Slovenskej filharmónie v r. 2005–2006, ale ich posolstvo je stále aktuálne. Podľa vyjadrenia skladateľky skladba reflektuje vrcholne ambivalentné životné skúsenosti, stratu dvoch blízkych ľudí a zároveň narodenie syna, čo sa odzrkadľuje v hudobnej meditácii o plynutí, pamäti a vďačnosti. Dielo je súčasne poďakovaním Bohu za všetko, čo prichádza. Približne trinásťminútová kompozícia je v zásade sonoristická, pričom sa nevyhýba ani občasným konsonantnejším súzvukom. S jej absorbovaním som nemal žiadny problém, počúvala sa dobre, prevažovali statické zvukové plochy s príležitostne sa objavujúcimi drobnými zastretými rytmickými motívmi v dychových nástrojoch. Približne v strede skladby výraznejšie vystúpila sólová harfa s akordickými rozkladmi, čo pôsobilo očarujúco. Košickí filharmonici na čele s britským dirigentom Christopherom Wardom sa ukázali ako ideálne médium na predstavenie zvukového sveta Ľubice Čekovskej.
Dovolím si tvrdiť, že väčšina publika i prítomných mladých ľudí (študentov) sa tešila najmä na Druhý klavírny koncert c mol Sergeja Rachmaninova v podaní mladého, iba 23-ročného klaviristu ruského pôvodu (študoval v Novosibirsku a žije v Berlíne) Romana Borisova. Je to skladba vrcholného romantického pátosu a fenomenálnej melodicko-harmonickej invencie, ktorým sa autor poďakoval svojmu terapeutovi Dahlovi za prekonanie depresie, spôsobenej neúspechom Prvej symfónie. Hoci koncert nepatrí zrejme k najnáročnejším, je veľmi vďačný, plný brilantných miest a vhodný na predvedenie celého arzenálu pianistických cností.
Patetická symfónia Piotra Iljiča Čajkovského je ikonickým dielom, jedným z vrcholov romantickej symfonickej literatúry. Nielen preto, že bola predvedená iba deväť dní pred skladateľovou (neočakávanou?) smrťou. Pôvodne sa mala volať Programová symfónia a ona svojím spôsobom programovou aj je, hoci mimohudobný obsah nie je súčasťou partitúry, dozvedáme sa o ňom najmä z neskorších výrokov Čajkovského brata Modesta.
Interpretácia tentokrát nijako nesklamala. Košickí filharmonici na čele s Wardom presvedčili, že hudobnej reči ruského génia dôkladne rozumejú a dokážu ju reflektovať s najvyššou mierou empatie a muzikality. Ťažko povedať, čo vyzdvihnúť väčšmi: či bolestnú konfliktnosť, temnú dramatickosť zápasov prvej časti, ušľachtilý šarm päťštvrťovej druhej časti, robustnú dynamickosť tretej časti alebo srdcervúcu tragickosť pomalého finále.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)