Hudobný život

Cathedral Fanfares

Stanislav Tichý
Stanislav Tichý
14. december 2025
Hudobný život

Cathedral Fanfares

S. Šurin, S. Šaturová, H. Gulyás, T. Šelc

Tribus Musicae 2025

 

Nové CD činorodého organistu Stanislava Šurina zaznamenáva zvuk nástroja Geralda Woehla, postaveného v r. 2010 v bratislavskej Katedrále sv. Martina.

Na albume sa striedajú tri dramaturgické línie. Približne tretinu tvoria skladby Stanislava Šurina v autorskej interpretácii. Úvodná skladba Fanfáry dala pomenovanie celému nosiču, pričom prezentuje zvuk organu v jeho majestátnosti s dôrazom na silné jazykové registre. Ide o Šurinovu úpravu vlastnej skladby, pôvodne napísanej pre plechové nástroje, tympany a organ. Štyri mariánske antifóny v skvelej interpretácii Simony Šaturovej a autora za organom sú na nosiči jediným live záznamom (z koncertu 22. 8. 2024 v rámci Katedrálneho organového festivalu v Bratislave).


Stanislav Šurin dôverne pozná výrazové možnosti daného nástroja a uplatňuje ich s vkusom i zmyslom pre kontrast. Zaujímavým rysom albumu je, že skladby s prevahou silnejšieho zvuku dominujú v jeho prvej polovici, no neskôr sa čoraz viac priestoru dostáva jemným farebným odtieňom nástroja, ktorý v súčasnosti pokladám za zvukovo najvydarenejší veľký koncertný organ na Slovensku.

Pie Jesu zaujme jemným, no zároveň sugestívnym výrazom, intimitou a zvukovou krásou, k čomu zásadne prispeli jej prví interpreti, spevácki sólisti Hilda Gulyás a Tomáš Šelc. Je poslednou skladbou CD a pôsobí ako naliehavé memento. Šurin ju napísal ako priamu reakciu na udalosť, ktorá v r. 2018 otriasla Slovenskom – vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.


Ďalšie dve programové línie nosiča tvoria stálice a málo známe skladby organovej literatúry. K tým prvým patrí Passacaglia BWV 582, jeden z najskvostnejších prejavov kompozičného majstrovstva J. S. Bacha. Na nahrávke postupuje v nemennom metre s artikulačným členením podporujúcim rytmicky zrozumiteľné vyznenie textúry diela pôsobiaceho dojmom mohutnej, pevnej skaly. Sluchový oddych prichádza v nasledujúcej, zvukovo kontrastnej, populárnej a nesmierne poetickej Chant du soir(Večernej piesni) op. 92/1 Marca Enrica Bossiho s efektným uplatnením nádherných zvonov organu. Pomerne často možno počuť aj temperamentné a rytmicky výrazné Postlúdium z Glagolskej omše Leoša Janáčka, zatiaľ čo zriedkavejšie uvádzané Adagio I je jemnou miniatúrou z čias skladateľovej pedagogickej činnosti.


K menej frekventovanému repertoáru patria aj farebne bohaté a efektné Variácie na japonskú ľudovú melódiu Sakura od predčasne zosnulého Massima Nosettiho, ktorý hojne koncertoval aj na Slovensku (naposledy v r. 2012 práve v bratislavskej katedrále) a Šurina s ním viazalo dlhoročné srdečné priateľstvo. Do okruhu Šurinových spriaznených duší patril aj organista, dirigent a skladateľ Ján Valach, ktorý okrem viacerých vlastných skladieb prispel v r. 1956 do organovej literatúry aj aranžmánom dvanástich miniatúr z Pestrého levočského zborníka z 2. polovice 17. storočia.


Bonusom je premiérová nahrávka vznešene majestátneho Preludia per organo, asi jedinej väčšej kompozície pre kráľovský nástroj z pera legendárneho Ľudovíta Rajtera. Autor skladbu napísal in memoriam Franz Schmidt, pričom svojmu profesorovi vzdal poctu prácou s témou z 1. časti jeho 3. symfónie.


(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 12/2025.)