Building Bridges: Spev

Spev

Building Bridges

Å. Valland Nordli, G. Kováčiková N. Økland, J. Lupták,
B. Dugovič, B. Lenko,
R. Ragan st.
Konvergencie 2024

Spojenie zdanlivo nespojiteľného si často vyžaduje vytvorenie spoločného základu a nájdenie prelínacieho prvku. Aj tak by sa dal opísať výsledok výnimočného umeleckého stretnutia zoskupenia Building Bridges pod vedením violončelistu Jozefa Luptáka. Spája sa v ňom nórsky a slovenský folklór s citlivo primiešanými prvkami jazzu, klasickej hudby či world music. Už samotný názov ansámblu naznačuje motiváciu vytvoriť hudobný most a tiež nový spoločný priestor.

V zárodku tohto projektu bolo stretnutie Jozefa Luptáka s nórskym hráčom na hardangerských husliach Nilsom Øklandom.  Zvuk hardangerských huslí v sebe nesie špecifické zafarbenie, ktoré znie ako z iného, i keď povedomého sveta (čo využili napr. aj v hudbe vo filmoch série Pán prsteňov). Hlavným rozdielom oproti bežným husliam je, že obsahujú štyri struny naviac, ktoré fungujú ako rezonančné. 

Všetci inštrumentalisti – klarinetista Branislav Dugovič, akordeonista a bandoneonista Boris Lenko, kontrabasista Róbert Ragan st., violončelista Jozef Lupták a huslista Nils Økland – sú silnou stránkou projektu predurčujúcou Spev na pozoruhodné dielo. Ide o osobnosti, ktoré sa od základov európskej tradície odrazili ku skúmaniu novej hudby a nových prístupov v nekonečnom hudobnom univerze. Ústrednými hlasmi albumu sú dve speváčky. Talentovaná slovenská interpretka ľudových piesní Gabriela Kováčiková účinkovala vo folklórnom súbore Ponitran a aktuálne vystupuje ako členka skupín Uljanky a Trnky. Jej nórska partnerka Åsne Valland Nordli je známa predovšetkým interpretáciou severských náboženských a ľudových piesní, ale dlhodobo sa úspešne pohybuje aj na scéne jazzovej a klasickej hudby. Takmer všetci hudobníci majú bohaté skúsenosti s voľnou improvizáciou, ktorá hrá v skladbách podstatné rolu.

Vyvážené minimalistické kompozície je takmer nemožné onálepkovať, ba priam by to popieralo ich zmysel. Ako poetická brána do univerzálneho hudobného priestoru znie Most/Bro, kompilácia dvoch prelínajúcich sa ľudových, resp. tradičných piesní Ej, čí to domčok a Liti Kjersti (balada o dievčati menom Kjersti, ktorá v horách stretla kráľa trollov). Rázny a temperamentný štýl slovenskej piesne sa spojil s chladnejšou severskou melanchóliou, preplietajúc obe melódie na zvukovom horizonte. Príjemne farebné dopĺňanie vokálnych hlasov je určite výsledkom aj citlivej práce zvukového majstra Auduna Strypa.

V podobnom minimalistickom štýle a častom dvojhlase sa album posúva ďalej, no s meniacimi sa formami. Nájdeme tam aj tri inštrumentálne skladby – veselú Økludule, napísanú Borisom Lenkom, či Dugovičovu jazzovo ladenú Variť alebo objednať bez vokálov a s výrazným groovom v basovej linke. Predchádza im skladba s názvom Neviem od Borisa Lenka, ktorej témou je autorova konfrontácia s vlastnými pocitmi počas tvorivého procesu komponovania. Skladba kolíše medzi disonančnými frázami a oblúkovými ľúbivými melódiami. V kompozícii Huskesnor, vychádzajúcej z nórskej detskej piesne, sa melódia spevu opakuje so sprievodom pochodového rytmu, do ktorého Dugovič vstupuje hravými tónmi klarinetu. Po nej nasleduje inštrumentálna skladba Nilsa Øklanda Solsna, využívajúca rytmus tanga.

V októbri 2024 sa Spev ocitol na 4. mieste prestížneho rebríčka World Music Charts Europe (WMCE). Komplexnosť spolupráce producenta Daniela Salontaya (známeho predovšetkým zo skupiny Longital) s nórskym štúdiom a umelcami z oboch krajín je výrazne počuteľná a cítiť ju na všetkých úrovniach produkcie. 

V záverečnom tracku Endspev znejú za sebou dve piesne a cappella – En liten grå mann, ktorej text i melódia pochádzajú z pera nórskej speváčky ľudovej hudby Kirsten Bråten Bergovej, a slovenská ľudová Zaspala ňevesta. Obe akoby prezentovali vokálnu zložku albumu Spev vo svojej holej podstate – spev ako nástroj, výrazový prostriedok spájajúci ľudské emócie naprieč kultúrami.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 05/2025.)