Bronius Kutavičius: From Madrigal to Aleatoric Composition/Violin and Viola Works, 1962–2012
Bronius Kutavičius: From Madrigal to Aleatoric Composition
Violin and Viola Works, 1962–2012
Pavlik Records 2023
Bronius Kutavičius (1932–2021) sa už počas života stal doslova kultovou osobnosťou litovskej hudby a kultúry. Podarilo sa mu to najmä vďaka cyklu „pohanských oratórií“ zo 70. a 80. rokov minulého storočia, umelecky pôsobivým obrazom z litovskej histórie. Jeho oratórium Posledné pohanské obrady získalo prvé miesto v ankete o najdôležitejšiu domácu kompozíciu 20. storočia a stalo sa doslova manifestom miestneho minimalizmu.
Album Milana a Kataríny Paľovcov je akýmsi sprievodcom Kutavičiusovou hudobnou cestou od jej počiatku k zrelej tvorbe – rozpoznateľnej, použijúc klišé, „už po prvom tóne“. Milovníka Kutavičiusovej tvorby, ktorá je zameraná skôr na svojrázne vokálno-inštrumentálne diela často evokujúce akúsi hudobnú archeológiu, možno prekvapí, že ide o komornú hudbu pre sláčikové nástroje, no dokazuje to šírku autorovho kompozičného záberu.
Spomínaná cesta vývinu autora k vlastnej hudobnej reči prezentovaná skladbami na tomto albume sa veľmi nelíši od cesty mnohých umelcov z východnej Európy. Štartovným bodom je prokofievovská estetika (študentská, no vyzretá Sonáta pre husle a klavír, 1962), pokračuje cez výdobytky 60. rokov (aleatorika, koláž či voľný serializmus v skladbách Sonáta pre violu a klavír z r. 1969 a Crescendo z r. 1971), k polyštylistike, až po estetiku „novej jednoduchosti“ či redukcionizmu.
Sedemčasťovú skladbu Od madrigalu k aleatorike môžeme považovať za výnimku zo sveta „absolútnej hudby“ ostatných skladieb. Kompozícia sprevádza poslucháča vybranými medzníkmi vo vývoji klasickej hudby (madrigal, barokové variácie, romantická pieseň, dodekafónia a ď.). Podobný evolučný príbeh použil Kutavičius aj v oratóriu Z kameňa Jatvingov, kde sa hudobníci dostávajú od akéhosi hudobného praveku až do obdobia ľudovej piesne.
Kutavičiusov minimalizmus vychádza z prastarej „protominimalistickej“ tradície, z litovských piesní zvaných sutartinés. Výnimkou je kompozícia Perpetuum mobile (1979), kde by sme túto inšpiráciu hľadali len s veľkým úsilím a ktorá má určite bližšie k ostrejšej a disonantnejšej „európskej verzii“ minimalizmu, napríklad hudbe L. Andriessena. Skladba je vystavaná na ôsmich jednotaktových energických motívoch a každý motív sa opakuje o takt dlhšie než predchádzajúci. Motív 1 sa teda zahrá len raz, motív 2 sa hrá dva razy, takže zaberá dva takty a ď. Forma skladby je založená na prísnom aditívnom akumulatívnom princípe (čísla označujú jednotlivé motívy): 1, 2-1, 3-2-1, 4-3-2-1 a ď., až pokým nezaznejú všetky motívy. Celý proces sa následne začne odznovu, celkovo zaznie dvaapolkrát: počas tretieho opakovania procesu sa skladba náhle utne zhruba v jeho polovici (pri štvrtom motíve). Zápis hudby vynikajúco vystihuje procesuálnu mikroformu diela a napomáha hudobníkom pochopiť mechanický charakter skladby. (Časť partitúry je použitá na obale CD.)
Rhythmus – Arhythmus (1993) je, podobne ako predchádzajúca Perpetuum mobile, pôvodne napísaná pre violončelo a klavír a upravená Milanom Paľom pre husle a klavír. Formálne členenie je o niečo zložitejšie, hoci dve základné polohy sú naznačené samotným názvom. Andante e ritorno II (2012) použitím zmenšených septakordov a častým použitím ostinát v rýchlejších pasážach vzdialene evokuje nielen Kutavičiusove Posledné pohanské obrady, ale aj hudbu J. S. Bacha. Použitie zvukového „pásu“ (pedálovej zádrže na tóne cis1) od polovice skladby je príjemne nečakaným prvkom.
Vysoká interpretačná úroveň a energický vklad Milana Paľu a Kataríny Paľovej sú pre mnohých takou samozrejmosťou, že sa, žiaľ, občas až zabúda, že máme príležitosť počúvať repertoár na úrovni svetových špičiek. Každá fráza či tón sú interpretované jasne a čisto, s veľkým sústredením a jasným zámerom. Týka sa to skladieb všetkých tvorivých období prezentovaných na albume, čo je pri takom širokom estetickom zábere naozaj pozoruhodné. Je až neuveriteľné, ako sa v ich prípade snúbi kvalita s kvantitou a dokážu spracovať toľko rôznej hudby v takej vysokej kvalite, a doslova naplno!
Grafická podoba albumu je tiež, ako sme si už pri albumoch Pavlik Records navykli, vynikajúca – na pohľad i na dotyk. Fantastická je aj zvuková kvalita nahrávky, miera dozvuku a hlasitosti nástrojov je skvelo vyvážená. Zostáva mi už len dúfať, že sa výnimočné nahrávky týchto umelcov budú tešiť zaslúženej pozornosti a z ocenení. Ja osobne som z nových nahrávok Milana a Kataríny nadšený.