Bravo Petra Zagara
7. 6. 2024
Klaus Mäkelä, Oslo Philharmonic
Na prelome storočí život vo Viedni plynul pokojne a pritom intenzívne. Stefan Zweig to dojímavo vystihol v eseji Svet istoty: „Ak sa pokúsim nájsť primeranú definíciu čias pred prvou svetovou vojnou, keď som vyrastal, dúfam, že budem najpresnejší, ak poviem: bol to zlatý vek istoty.“ Alexander Zemlinsky bol a svojou hudbou vždy bude predstaviteľom onoho sveta istoty, čo sa o Schönbergovi, jeho generačnom spolupútnikovi, švagrovi a blízkom priateľovi, nedá povedať. V Zemlinského veľkolepej, panoramatickej farebnej symfonickej básni Malá morská víla počuť veľa z nehy a empatie Andersenovej rozprávky, veľa z toho sveta istoty, v ktorom je láska číra, duša nesmrteľná a nesebeckosť taká veľká.
Keď som Zemlinského dielo počul v podaní Osloskej filharmónie s dirigentom Klausom Mäkeläom vo viedenskom Konzerthause, všetko, čo som dovtedy vedel o skladateľovi a jeho diele, sa zoradilo do novej hierarchie. Mäkelä a orchestrálni hráči mi ho sprostredkovali v takej podobe, že som žasol nad svetom, ktorý sa mi práve otvoril. Možno som ešte stále pod silným dojmom z koncertu, možno sa Zemlinsky vo svete takto hráva bežne, ale ja som takého Zemlinského ešte nepočul. Ten výkon trochu zatienil aj prvú polovicu koncertu, Weberovu Predohru k opere Oberon a Sibeliovu symfonickú báseň Tapiola. Porovnal som svoj dojem s existujúcimi nahrávkami Zemlinského a nebolo to ono. Neprejavuje sa v nich tá živosť, priam hmatateľná plastickosť, ktorú naživo vytvoril Mäkelä.
Úvod skladby od prvej noty načrtol náladu a skúsení poslucháči mohli ihneď pochopiť súvislosti. Dirigent tu vytváral zvukový opar, podobajúci sa na úvod Debussyho Pelléasa alebo Stravinského Vtáka ohniváka. A súvislosti pokračujú: nielen Debussy v tom čase zhudobňoval príbeh Pelléasa a Mélisandy, robil to aj Schönberg a premiéra jeho diela zaznela na tom istom koncerte ako premiéra Malej morskej víly. Aký veľkolepý piedestál postavil Mäkelä Zemlinskému! Tomuto mladému dirigentovi verí veľa prvotriednych orchestrov, chcú ho v Osle, Paríži, Amsterdame či Chicagu. Sú však aj pochybovači, ktorí ho považujú za príliš rýchlo stúpajúcu hviezdu bez skúseností s vedením orchestra so stáročnou tradíciou. Jedno viem, je to energiou sršiaci hudobník, ktorý vie strhnúť a má v hlave jasnú predstavu.