Bratislava, Zichyho palác - (Ne)známa hudba: Ruman - Hučková - Šušková - Krajčo
19. 9. 2023
Bratislava, Zichyho palác
Martin Ruman, Alena Hučková, Eva Šušková, Martin Krajčo, Irena Troupová, Alan Vizváry, Ján Krigovský
(Ne)známa hudba, Kubička
Autorské koncerty slovenských skladateľov sú u nás viac výnimkou, hoci by mali byť pravidlom. Malým ostrovom „pozitívnej deviácie“ je v tomto smere cyklus (Ne)známa hudba občianskeho združenia Albrechtina. Na septembrovom koncerte svojho 14. ročníka ponúkol pohľad na komornú tvorbu Víťazoslava Kubičku takpovediac v predvečer skladateľovho okrúhleho jubilea.
Bol to nevyhnutne pohľad veľmi kusý, keďže Kubička je mimoriadne plodným autorom a katalóg jeho opusov sa dnes blíži k štyrom stovkám. V tomto zmysle má veľmi blízko k svojmu skladateľskému mentorovi a priateľovi Iljovi Zeljenkovi. Predvedené diela však pripomenuli, že kvantita nemusí nevyhnutne ísť na úkor kvality. Kubička je autorom hĺbajúcim nad každým detailom a zároveň dbajúcim o prepracovanosť koncepcie formy.
Tieto kvality predostrela Jesenná sonáta pre violu a klavír (1984), jediné dielo v programe z čias pred prevratom. Kubičkov jazyk nezaprel spriaznenosť s „bunečnou“ kompozíciou, ktorú v rovnakom čase rozvíjal aj Zeljenka, no je o poznanie expresívnejší, podfarbený výraznou emóciou. Tá, na druhej strane, nepotrebuje poslucháča „prevalcovať“, nikdy nepôsobí maximalisticky. Interpreti Martin Ruman a Alena Hučková tak majú ďalší vzácny kúsok do kolekcie slovenských violových sonát.
Ďalšie z kompozícií prezrádzajú v autorovom živote výraznú religióznu inšpiráciu, otvorene priznanú a prítomnú, najmä počnúc 90. rokmi. Príjemným prekvapením boli zhudobnenia úryvkov žalmových textov Spievam Ti, Pane (2013) pre mezzosoprán a gitaru, v ktorých spoločne meditovali Eva Šušková a Martin Krajčo. Koncíznosť autorskej výpovede s vkusným a trefným dokreslením textovej pointy v sprievodnom gitarovom parte (bez nadmernej ilustratívnosti) obaja interpreti skvele pochopili.
Zaujímavé bolo aj súznenie ženského hlasu (Irena Troupová) so sólovými husľami (Alan Vizváry) v Piatich piesňach na slová Gabriely Jurolekovej (2023). Drobný cyklus na nemecké texty v inej podobe predostieral vzťah človeka a Stvoriteľa, dobra a zla, spravodlivosti a bezprávia, vzťah plný drámy, ale aj odovzdania, ktorého štylistika opäť nemá ďaleko k starozákonným textom žalmov či prorokov. Ďalším vyjadrením tohto vzťahu – v čisto inštrumentálnej podobe – bola Kubičkova klavírna sonáta s podtitulom Pane, k Tebe sa utiekam, Ty si mi všetkým, ktorej drámu s citom a pochopením pre autorovu poetiku výborne rozohrala Alena Hučková.
Záver vyplnil technicky pomerne náročný Koncert pre kontrabas a klavír (2019), kde sa s Hučkovej sprievodom prezentoval výborne pripravený Ján Krigovský. Tentokrát bez programu, len s čisto hudobnou invenciou skladateľa inklinujúceho v tomto prípade k svojskej podobe neoklasicistického vyjadrovacieho jazyka s jasne deklarovanou príslušnosťou k svetu klasickej harmónie. Pravda, vždy ide o vec individuálneho vkusu, no ak je toto pre skladateľa cesta, ako publiku presvedčivo sprostredkovať zážitok z interpretačnej aj skladateľskej tvorivosti, tak prečo nie.
Ad multos annos!