BHS: Filharmonický orchester Rotterdam - Gerstein
5. 10. 2023
Filharmonický orchester Rotterdam
Mohutný aj subtílny, avšak vždy kultivovaný orchestrálny zvuk naplnil bratislavskú Redutu na jednom z posledných koncertov obľúbeného festivalu, tento rok obzvlášť bohatého na vystúpenia špičkových zahraničných telies. Filharmonici z holandského Rotterdamu pod taktovkou svojho šéfdirigenta, izraelského umelca Lahava Shaniho, pripravili publiku prvotriedny hudobný zážitok. V poslucháčoch zarezonoval tiež bravúrny výkon na Slovensku debutujúceho amerického klaviristu ruského pôvodu Kirilla Gersteina.
Pre Brahmsov symfonizmus je charakteristická zvuková pestrosť a rôznorodosť citových poryvov, zakódovaných v typickej viacvrstvovej štruktúre. Tragická predohra op. 81, oplývajúca emocionalitou na míle vzdialenou od plytkej sladkobôľnej tragiky, prináša introspektívny obraz bojovného, ale aj hĺbavého a osamelého Brahmsa, verne odzrkadľujúc jeho melancholickú povahu.
Komplexnosť emócie, akú skladateľ dielu vdýchol, sa orchestru podarilo pretlmočiť najmä kreovaním výrazného harmonicko‑dynamického pnutia, ktoré poslucháča vyslovene vtiahlo. Nepochybne je to aj zásluha dirigenta, ktorý sprostredkoval metricky precízne „šliapajúcemu“ orchestru predovšetkým ten správny emocionálny náboj. Za zmienku stojí tiež rozmiestnenie orchestra, ktoré – rozsadením sekcie prvých a druhých huslí po oboch stranách pódia a umiestnením kontrabasov celkom vzadu spolu so sekciou plechových dychových nástrojov po stranách – zabezpečilo konzistentný a vyvážený zvuk.
Interpretačný štýl Kirilla Gersteina odráža flexibilitu a širokospektrálnosť hudobného vzdelania ukotveného v ruskej, americkej aj európskej tradícii. Z jeho hry sála prirodzená zvedavosť, záľuba v objavovaní a vôľa nasávať inšpiračné podnety. Takúto tvorivosť a spontaneitu interpreta si vyžaduje aj podmanivý Bartókov tretí a posledný Koncert pre klavír a orchester Sz. 119. Klavirista oslovil bravúrnou drobnou technikou, precíznym vytvarovaním každého, aj najdrobnejšieho popevku, a zároveň schopnosťou z fragmentárnych motívov vytvoriť nepretržitý hudobný tok.
Celkové vyznenie skladby možno hodnotiť ako veľmi vkusné, zo strany sólistu i orchestra, ktorý svojím kultivovaným sprievodom sólistovi doprial dostatok priestoru. Gersteinova tónová kultúra sa prejavila najmä v meditatívnej druhej časti, keď mäkkosťou a uhladenosťou poslucháčovi ponúkla v bulletine sľubovaný dotyk svetla. Svoje umelecké kvality klavirista predviedol aj v Etude č. 5 Györgya Ligetiho s názvom Arc‑en‑ciel (Dúha), ktorá zaznela ako prídavok. Fascinujúce narábanie s farebnými odtieňmi klavíra a takmer nečujné piano v efekte zvukového rozplývania publikum výrazne nadchli.
V druhej polovici koncertu orchester preverila Brahmsova Prvá symfónia. Dirigent sa opäť zhostil vedenia telesa s obrovským nasadením. Jeho rytmicky nie vždy pregnantné gesto neohrozilo homogenitu hry a nijako neubralo na miere kontrastov v dynamike, ktoré jednotlivé nástrojové sekcie stvárňovali veľmi koordinovane. Drobné nepresnosti sa ukázali len v niektorých, umelecky inak pôsobivo tvarovaných sólach drevených dychových nástrojov, na ktoré je bohatá najmä druhá časť.
V závere koncertu prenikla Redutou majestátna a monumentálna zvukovosť, charakteristická pre poslednú a vrcholnú časť cyklu symfónie. Okrem úsekov, prinášajúcich dojem víťazstva až oslobodenia v duchu beethovenovskej apoteózy, rezonovali tiež tlmené pizzicato pasáže plné napätia, rozprávkovo dojímavé sóla lesných rohov a fláut i pompézny chorál trombónov s kontrafagotom, prednesené s absolútnou umeleckou presvedčivosťou.