BGK a Šušková v Redute: štyri gitary, štyri svety

7. 9. 2025 

Bratislava, Reduta BHS

Bratislavské gitarové kvarteto, Eva Šušková

Breiner – Kolkovič – Godár – de Falla

Tvorba pre štyri gitary je jednou z úzkoprofilových položiek v slovenskej hudobnej literatúre, a to aj napriek tomu, že už 30 rokov existuje výborný súbor – Bratislavské gitarové kvarteto (BGK) –, ktorý je stálou súčasťou slovenskej hudobnej scény. Pod vedením Martina Krajča kvarteto rozvíja hudobnú pamäť publika. Možno je to následok tradície mesta Pressburg, rodiska skladateľa a gitarového virtuóza raného romantizmu Johanna Caspara Mertza. Kým Mertza v 19. storočí vydavatelia žiadali o jednoduché diela a úpravy známych skladieb pre laických gitaristov, v r. 2025 mohla trojica spolužiakov z VŠMU Peter Breiner, Jozef Kolkovič a Vladimír Godár komponovať gitarové kusy bez obmedzení. Štyri gitary poskytujú nielen zmnožený zvuk a väčšie dynamické možnosti, ale najmä rozšírený diapazón autorských východísk.

Koncert otvorila trojica slovenských diel, z toho dve v svetovej premiére. Lament to A. H. Petra Breinera je intímnou poctou Hansimu Albrechtovi. Skladba recykluje citát z Klavírneho kvarteta op. 47 Roberta Schumanna. Špeciálnu atmosféru mal záver skladby v rytme pomalej chôdze, v bachovskom zadumaní, hudba odkráča do neznáma… Lamentzaznel prvýkrát počas pandemického roka 2020 na festivale Hortus Artis práve v Hansiho záhrade, kde kvarteto často koncertovalo.

Svet rockovej hudby je súčasťou identity Jozefa Kolkoviča. V aktuálnej gitarovej rošáde Dr. Tumbleweed & The Hillbilly Mayhem je spočiatku skrytý. Ako aktívny gitarista má Kolkovič početnú kolekciu skladieb pre gitaru a rôzne obsadenia. Dokonale ovláda gitarové mimikry a partitúru tej najnovšej vybavil modernou kompozičnou fazónou. Vtipný názov diela, napísaného na objednávku gitaristu Ondreja Veselého, evokuje časy drsných punkrockových skupín. Skladba poslucháčovi poskytuje nielen potešenie z inotajov, sledovania výstavby diela a jeho inkarnácie, ale aj sled hudobných epizód s rozmanitou štruktúrou a farebnosťou, evokujúc orchestrálne gradácie.

Godárov Cyklus piesní pre soprán má svoje korene tesne po Nežnej revolúcii, keď vznikal študentský muzikál s recesistickým nádychom, ironickými textami Tomáša Janovica a klavírnou hudbou Vladimíra Godára. V novodobej verzii skladby pre gitarové kvarteto a hlas sopranistka Eva Šušková pridala kabaretný nadhľad. Autor veľmi prezieravo nesúperil s obsahom veršov, ostal v úlohe pesničkárskeho sprievodu, v melódiách neraz pripomínajúcich slovenskú ľudovú spevnosť. Kompozične je to nová Godárova podoba, ktorú využíval najmä vo filmovej hudbe – brilantné songy s inotajmi a gitarovým minimalizmom. V 50. rokoch 20. storočia za podobné pesničky dávali autorov v tom lepšom prípade iba „na prevýchovu“, viete kam…

Kontrastná druhá polovica koncertu pripomenula svet maurskej gitary v skladbe Manuela de Fallu El amor brujo(Čarodejná láska, 1915) vo verzii pre štvoricu gitaristov (úprava M. Krajčo). Hráči mali za úlohu suplovať farbistý svet orchestra. Mezzosopránový part v podaní Evy Šuškovej bol nezabudnuteľný, trochu stmavený v hrdelných dramatických akcentoch. Vychutnali sme si nielen jej podmanivý spev v postave flamencovej tanečnice Pastory, ale aj brilantný deklamovaný prejav v úsekoch hovoreného slova poloscénickej „gitanérie“. Ťažko si predstaviť vhodnejší žánrovo-výrazový kontrast andalúzskej vášnivej scénickej romance oproti mikrosvetu trojice skladieb londýnsko-americko-slovenskej gitarovej ligy v bravúrnom muzicírovaní jubilujúceho BGK!

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)