Béla Bartók: Complete piano concertos
Béla Bartók: Complete piano concertos
T. Vrána, Janáček Philharmonic Ostrava, G. Káli
Supraphon 2025
Trojica klavírnych koncertov Bélu Bartóka vytvára obdivuhodnú jednotu v rozmanitosti, od radikálne revolučného, akoby protestného neofolkloristického tónu prvého, cez neobarokovú architektonickú dokonalosť druhého až po takmer neoromantické zmierenie sa so smrťou tretieho koncertu. Vznikli v r. 1926, 1930/1931 a 1945. Najčastejšie sa, pochopiteľne, hráva tretí koncert, o niečo menej druhý a ďaleko najmenej frekventovaný je prvý. Uchopiť a predstaviť verejnosti všetky tri na jednom albume bolo cieľom mladého nádejného českého klaviristu a skladateľa Tomáša Vránu, laureáta viacerých prestížnych súťaží – spomeňme aspoň víťazstvo na medzinárodnej klavírnej súťaži Beethovenov Hradec z r. 2022.
Keďže meno Tomáša Vránu predsa len zatiaľ nie je svetoznáme, k nahrávke som pristupoval so značnou zvedavosťou a miernou skepsou. Či je možné v oblasti bartókovskej interpretácie povedať čokoľvek nové po pôsobení fenomenálneho maďarského klaviristu Zoltána Kocsisa? (Zomrel pred desiatimi rokmi.) Vrána však ukázal, že áno. Predovšetkým v oblasti zvuku. Všetci sme zvyknutí na pichľavé rytmy a motorickú zvukovú hranatosť hry bartókovských hráčov po celom svete, ktorí akosi menej dbajú na zvukovú kultivovanosť s vedomím, že u tohto skladateľa to nie je podstatné, prevažuje agresívna folklórna pulzácia a klišé o klavíri ako „perkusívnom nástroji”.
Klavír však ani u Bartóka zďaleka nie je len bicím nástrojom, ale aj médiom, sprostredkujúcim prstovú brilanciu, melodické kantilény a hlboké emócie. Vránov spôsob uchopenia Bartókovho posolstva vyniká dôrazom na zvuk a melodické vykreslenie fráz. Už v prípade Prvého koncertu A dur Sz. 83 vyslovene zmäkčuje a zjemňuje tón – samozrejme, pri zachovaní ostrej motorickosti a rytmických akcentov. Robustnosť a perkusívnosť koncertu sa nachádzajú trochu v úzadí, čo niekto môže, na rozdiel odo mňa, považovať za nedostatok.
Pri počúvaní Druhého koncertu G dur Sz. 95 ma upútala hravá elegancia a dokonale „naolejovaná” brilantnosť, spojená s prirodzenou vehemenciou; nevyrušila ma žiadna ťažkopádnosť alebo preexponovanosť zvuku alebo akcentov. Pôsobivé sú aj pružné rubata, množstvo delikátnej mikroagogiky, čiastočne vyznačenej aj v notovom zápise. Nemusím ani zdôrazniť, že ten si klavirista ctí v prvom pláne. Druhá časť vyniká stoickou meditáciou a ušľachtilou expresivitou a na mieste „zlatého rezu” nás neminie ani démonické rezolútne scherzando uprostred nočného obrazu prírody. Vrána rešpektuje aj potrebu ostrej artikulácie v tretej časti, čo okorení decentným, duchaplným frázovaním. Práve druhý koncert ma z celej nahrávky vo Vránovom poňatí zaujal najviac.
Tretí koncert E dur Sz. 119 vznikol fakticky na smrteľnej posteli (Bartók zomrel na leukémiu) a bol venovaný skladateľovej manželke Ditte Pásztoryovej. Posledných niekoľko taktov dokonca ani sám nestihol inštrumentačne dokončiť. Z diela sála výnimočná vznešená noblesa a lyrika, ktoré perfektne stvárnil aj Tomáš Vrána. V prvej časti v jeho podaní prevažujú decentná hravosť a lyrická senzitivita, v druhej časti hymnická zvnútornenosť a spevnosť (analógia k hudobnému materiálu pomalej časti Beethovenovho Sláčikového kvarteta a mol op. 132) a v tretej časti ľahučký tanečný charakter s uvoľnenou trblietavosťou v polyfonických úsekoch.
Orchester Janáčkovej filharmónie Ostrava pod taktovkou výborného maďarského dirigenta Gábora Káliho je dôstojným partnerom klaviristu; jeho výkon je precízny a azda aj entuziastický, najmä dychové nástroje vytvárajú spoľahlivé kontrapunkty ku klavírnym pasážam. K albumu je pripojený informačne nosný a pútavý anglicko-nemecko-český booklet, ktorého autorom je sám Tomáš Vrána.
VYCHÁDZA V HUDOBNOM CENTRE:
Monografia významného maďarského muzikológa Tibora Talliána o živote a tvorbe Bélu Bartóka je prvou rozsiahlou prácou o tejto výnimočnej európskej skladateľskej, etnomuzikologickej, pedagogickej a interpretačnej osobnosti prvej polovice 20. storočia vychádzajúcou v slovenskom jazyku. Maďarský originál vyšiel v roku 1981, slovenský preklad je v istom zmysle novou prácou: popri zachovaní pôvodného konceptu i štruktúry boli všetky parametre knihy zároveň aktualizované tak, aby odrážali najnovšie poznatky bartókovského bádania. Okrem rozsiahlych dokumentačných a pre slovenskú verziu aktualizovaných a doplnených príloh spočíva vzácnosť monografie aj vo východiskovej koncepcii Tibora Talliána, ktorý do hlavného textu ako jeho integrálnu súčasť zapracoval množstvo citátov z Bartókovho bohatého osobného písomného materiálu.
Publikáciu si môžete zakúpiť tu: https://hc.sk/katalog/detail/96-bela-bartok