Arvo Pärt: And I heard a voice

Arvo Pärt: And I heard a voice
Vox Clamantis, J.–E. Tulve
ECM New Series 2025

Nový titul vydaný pri príležitosti 90. narodenín Arva Pärta nie je len oslavou jeho tvorby, ale aj dôkazom, že duchovná sila jeho hudby stále rastie. Pärt v nej opäť nachádza cestu k podstate duchovna – nie cez veľkoleposť, ale cez ticho, jednoduchosť a časom vycizelovaný zmysel pre duchovný priestor.

Zásadným prvkom výnimočnosti tejto nahrávky je aj ansámbel Vox Clamantis. Pod umeleckým vedením dirigenta Jaana–Eika Tulveho patrí medzi najpozoruhodnejšie vokálne súbory súčasnosti. Ich doménou je spojenie hlbokej znalosti gregoriánskeho chorálu a starej polyfónie so zmyslom pre súčasný repertoár. Hlasová kultúra, intonačná čistota a prirodzené frázovanie vytvárajú priestor, v ktorom Pärtove skladby nepôsobia ako echo či relikt minulosti, ale ako stále živá, dýchajúca a predovšetkým aktuálna hudba.

Nahrávku otvára Nunc dimittis (2001), zhudobnenie chválospevu starca Simeona z Lukášovho evanjelia. Je to modlitba vďaky a odovzdanosti, v ktorej Pärtov charakteristický jazyk tintinnabuli vytvára svetlo a pokoj – niekde na pomedzí očakávania a naplnenia. V skladbe O Holy Father Nicholas, objednanej pre chrám obnovený po útokoch z 11. septembra, zaznieva prosba o príhovor a odpustenie – hudobne stvárnená v jemne vrstvených hlasoch, ktoré sa prelínajú ako modlitby mnohých ľudí.

Ťažisko albumu tvorí cyklus Sieben Magnificat-Antiphonen (1988), sedem krátkych antifón spievaných počas adventu, ktoré reflektujú rôzne aspekty Kristovej identity. Každá z nich má svoj hudobný charakter – od pokojnej múdrosti až po majestátnu prosbu o vykúpenie. Nasledujúce Für Jan van Eyck, jediné dielo, v ktorom zbor dopĺňa organový zvuk (hrá Ene Salumäe), pôsobí ako vyvážený kontemplatívny celok, zatiaľ čo Kleine Litanei (2015) pracuje s opakovaním a postupným nárastom intenzity ako so symbolom modlitby.

Záverečné And I heard a voice (2017) je osobité tým, že ide o jediné Pärtovo zhudobnenie biblického textu v estónčine – verše zo Zjavenia apoštola Jána rozjímajú o smrti ako o prechode do večného pokoja. Hudba tu dýcha ako samotný život: jemne, pravidelne, pokojne.

Chcel by som vyzdvihnúť, do akej miery sa Vox Clamantis dokázal zžiť s estetikou a charakteristickými črtami Pärtovej hudby, ktorá čoraz viac smeruje k samotnej podstate vecí a zbavuje sa všetkého „zbytočného“. Keď jeho hudbu počúvam, žasnem nad jej objektívnosťou v matérii a zároveň nad tým, ako hlboko a prirodzene prehovára až k samotnej podstate subjektu – poslucháča. Pripomína ručne brúsený krištáľ, ktorý obdivujeme pre jeho čistotu a dokonalosť – je zároveň objektívny, absolútny a svojou krásou mimoriadne komunikatívny voči človeku.

ECM zvečnilo tento projekt s typickou zvukovou priezračnosťou v akustike katedrály v estónskom kúpeľnom meste Haapsalu. Výsledkom je nahrávka, ktorá nie je len darom k životnému jubileu skladateľa – je to hudobná meditácia o čase, nádeji a večnosti. Všetci sme obdarovaní tým, že môžeme byť živými svedkami existencie Pärtovej hudby.

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 11/2025.)