Arménsky národný filharmonický orchester, Stanislav Masaryk, Eduard Topchjan

22. 9. 2024

Bratislava, Reduta

BHS

Arménsky národný filharmonický orchester,

Stanislav Masaryk, Eduard Topchjan

Čajkovskij – Aruťuňan – Rachmaninov

Na treťom orchestrálnom koncerte festivalu vystúpil Arménsky národný filharmonický orchester (teleso založené ešte v r. 1925) pod vedením mladého, no už renomovaného dirigenta Eduarda Topchjana. Jeho charizmatická prítomnosť na pódiu vzbudzovala u hráčov oprávnený rešpekt, čo sa, prirodzene, prejavilo na ich sústredenom a disciplinovanom výkone.

Program bol vystavaný na rusko-arménskom (s úškrnom by sme pred 33 rokmi dodali: sovietskom) repertoári. Hlavným ťahákom večera, ak si odmyslíme Rachmaninovovu monumentálnu Druhú symfóniu, bola symfonická fantázia Francesca da Rimini od Petra Iľjiča Čajkovského. Dielo plné nesmiernej vášne sa vyznačuje prudkými emóciami a dramatickými kontrastmi. Orchester pod Topchjanovým vedením túto emóciami nabitú hudbu sprostredkoval s neuveriteľnou energiou. Interpretácia bola perfekcionisticky vybrúsená, plná výbojnej impulzívnosti a poctivej drobnokresby. Hoci som mal spočiatku dojem určitej bezhlavosti vo vertikálnom zlaďovaní vyváženej zvukovosti, tento prvotný pocit postupne ustúpil, keď sa ukázala koncepčná jasnosť a precíznosť Topchjanovho vedenia.

V prvej polovici večera zaznel aj Koncert pre trúbku a orchester Alexandra Aruťuňana v podaní vynikajúceho slovenského trubkára Stanislava Masaryka. Masarykova hra naplnila očakávania svojím virtuóznym leskom a brilantným technickým zvládnutím náročných pasáží. Jeho interpretácia bola nielen technicky dokonalá, ale aj muzikálne presvedčivá, čím podčiarkla emocionálnu hĺbku tohto slávneho (aj keď miestami trochu lacného) diela.

Po prestávke nasledovala spomenutá Druhá symfónia Sergeja Rachmaninova, dielo pomerne frekventované, občas aj frenetické a ľúbezné. Žiaľ, tentokrát zaúradovali nemilosrdné vonkajšie okolnosti, a to cestovné poriadky slovenských železníc (a zároveň aj celková dĺžka tohto naozaj rozsiahleho koncertu), ktoré nebolo možné zladiť. Recenzent musel ukončiť návštevu vybraných koncertov BHS a musel sa vrátiť na druhý deň do rodných Košíc – a to nebolo možné dosiahnuť inak, ako rezignovaním na poslucháčsky zážitok z Rachmaninova…