Alexander Knaifel: Chapter Eight
Alexander Knaifel: Chapter Eight
P. Demenga, State Choir Latvija, Riga Cathedral Boys Choir, Youth Choir Kamēr, A. Mustonen
ECM New Series 2025
Ruský skladateľ Alexander Knaifel (1943–2024) pochádzal z Taškentu a v jeho hudbe badať jasné línie spájajúce ho s tradíciou ďalších skladateľov oblasti bývalého Sovietskeho zväzu, akými boli Gubajdulina, Pärt či Silvestrov. Všetkých spájal vehementný príklon k hlbokej religiozite, silnému štrukturálnemu obmedzeniu hudobných prostriedkov a vytváraniu hudby, ktorá akoby stále znela na prahu ticha. Takými sú aj Knaifelove predošlé albumy pre vydavateľstvo ECM, napríklad Svete Tihkiy (2002), Blazhenstva (2008) a Lukomoriye (2018 ).
Knaifelovu hudbu charakterizujú pomaly sa rozvíjajúce plochy, ktorých čistá krása má často metafyzický rozmer alebo sakrálny podtext. Najnovší album Chapter Eight tvorí jediná, rovnomenná skladba pre „katedrálu, zbory a violončelo“, čím autor naznačuje dôležitosť chrámového dozvuku. Vznikla v r. 1992–1993 a samotná nahrávka pochádza z r. 2009. Východiskom skladby je ôsma kapitola biblickej Šalamúnovej Piesne piesní. Knaifel podľa vlastných slov poňal dielo ako „modlitbu spoločenstva“ v chráme s akustikou s čo možno najdlhším dozvukom, pričom jej atmosféru autor označil ako „nekoncertnú situáciu“. Sólista sa v priebehu skladby vzdáva sólistickej úlohy a jeho part postupne zaniká vo zvuku zborového nápevu.
Tri časti diela postupne prechádzajú veršami starozákonného nápevu. V úvode hrá violončelo pomaly plynúcu, smutnú melódiu, zatiaľ čo zbory znejú v zahmlenom opare a jednotlivé hlasy tvoria kĺzavé a prelínajúce sa akordy. Dialóg violončela a zboru sa stráca a opäť vynára v ozvenách a nekonečných dozvukoch. Kým sa oslobodzujúce tonálne súzvuky zboru rozplývajú v tichu, violončelo v závere pomyselne komentuje vokálne party v jemných flažoletoch.
Druhá časť je najrozsiahlejšia. Prináša zadržiavané dlhé tóny zboru tvoriace vokalízu alebo len útržky zrozumiteľného textu. Hudba však stále generuje silné vnútorné napätie a jednotlivé epizódy akoby tvorili malé spojené ohnivká reťaze, kým sólový nástroj sa pohybuje v stratosfére vysokých tónov a flažoletov v kvíliacich výšinách. Bolestná, lamentózna emocionalita hudby dokonale súznie s textovou predlohou. Ľúbostná poézia tejto biblickej piesne totiž sprostredkúva nevídane otvorený ženský pohľad na intimitu mileneckého vzťahu plného spirituality a zároveň túžiaceho po naplnení v manželstve.
V záverečnej časti znejú dlhé, izolované tóny violončela v rozsiahlom sóle, postupne ale prevláda zborová vokalíza a skladbu na dlhé minúty charakterizuje tiché doznievanie a postupné dohasínanie.
Sólový part hrá švajčiarsky violončelista Patrick Demenga, vokálne party realizujú tri zbory – State Choir Latvija, Riga Cathedral Boys Choir a Youth Choir Kamēr. Zbory boli počas nahrávania z koncertu v Jesuitenkirche v Luzerne umiestnené do tvaru vrcholov kríža a dirigoval ich Andres Mustonen, známy svojou spoluprácou s Arvom Pärtom.
Atmosféra Knaifelovej hudby znesie porovnanie s Pärtovou, hoci jeho autorský jazyk je odlišný a osobitý. Aj on sa však ponára sa do úžasnej hĺbky hraničiacej s existenciálnou ničotou. Hudobné textúry plynú v neuveriteľne pomalom tempe a vyžadujú extrémnu pozornosť pri vnímaní takmer nepostrehnuteľných harmonických zmien. Knaifel vytvára hustú hmotu modálnych útvarov a zhlukov znejúcich často v intervaloch sekúnd, ktoré následne rozvádza do konsonantných harmónií nebesky znejúcej tonality.
Zahmlenosť hudobnej faktúry a zrozumiteľnosť textu na hranici ticha vytvárajú pôsobivý priestor pre meditáciu nad základnými otázkami bytia. Skladateľ s textom pracuje veľmi selektívne, z veršov vyberá jednotlivé riadky, opakuje slová alebo slabiky, niektoré preskakuje, iné zdôrazňuje. Posledná tretina diela však znie takmer ako čistá vokalíza bez rozlíšiteľných slov či slabík.
Rovnako sa „drobí“ aj Demengovo sólo, ktorého osamotené tóny sa postupne vytrácajú do ticha. Jeho bezchybná interpretácia vo vysokom registri je obdivuhodná a rovnako pôsobí aj fascinujúca intonácia zborových spevákov znejúca v nekonečných plochách pianissima naozaj čarovne a mysticky.