Ako na súťaže...

Prednedávnom ma francúzsky odborný časopis Orgues Nouvelles požiadal o názor na interpretačné súťaže. Mala som poskytnúť všeobecný pohľad na tému, výber najvýznamnejších súťaží, ich význam a moje skúsenosti s nimi. „Na súťaže sa chodí vyhrávať,“ bolo akýmsi mottom za mojich študentských čias na Slovensku. Tento mylný názor bránil rozvoju osobnosti i sebadôvery. Presne preto som súťaže ako študentka brala príliš emotívne. Dnes sedím v porotách tých najprestížnejších súťaží, za čo som vďačná – je to česť a mnohokrát i podnet na zamyslenie sa nad ich zmyslom.

Svojim študentom zvyknem radiť pri výbere súťaže, odporúčam im, aby objavovali kvalitné nástroje, historické organy, nazbierali skúsenosti vo výnimočných priestoroch ako napríklad Martinikerk v Groningene s nástrojom od Arpa Schnitgera, v Buxtehudeho Lübecku či v Toulouse s organom Cavaillé-Colla. Citlivo vnímam vyhradenie minimálneho času na prípravu pri súťažnom nástroji. To, že stihnete naregistrovať program za 25 minút, z vás dobrého organistu neurobí. Šikovne možno nahádžete na papier predštudované farby, tónotvorba a frázy však pôjdu bokom, prácu s akustikou do seba nevstrebete...

Dnes je doba iná ako za mojich „súťažných“ čias, keď boli tieto príležitosti ozajstným odrazovým mostíkom. Renomovaná Grand Prix de Chartres zaručila 58 koncertov počas dvoch rokov. Concours Musica Antigua (dnes MA Competition) v Bruggách otvorila dvere ku kontaktom v starej hudbe. Z týchto dvoch súťaží dnes pre organistov existuje už len Grand Prix de Chartres, ktorá zabezpečí len zopár koncertov a pekný riadok v životopise. Žiaľ, podobne ako iné súťaže, aj táto sa roky topí vo finančných ťažkostiach.

Pred dvoma týždňami som strávila mimoriadne dni v porote Buxtehudeho súťaže v Lübecku a Hamburgu. Presne v tom istom čase prišlo oznámenie, že renomovaná súťaž Helsinki International Organ Competition 2027 sa z finančných dôvodov ruší. Čo by na to povedala legendárna Kaija Saariaho, ktorá venovala koncertnej sále Musiikkitalo milión eur s podmienkou, že v nej bude postavený organ?

My síce „Cavaillé-Coll“ v Dolnom Kubíne nemáme, napriek tomu som sa tu snažila s veľkou pomocou spolupracovníkov zorganizovať medzinárodnú organovú súťaž, ktorá sa v troch ročníkoch veľmi vydarila. Jedným z hlavných podnetov pre súťažiacich na Orava Organ Prix býva aj stretnutie s porotou, ktorú vyberám tak, aby bola nielen na vysokej umeleckej, ale aj ľudskej úrovni. Chcem ponúknuť mladým ľudom vieru v to, že organ sa „oplatí“. 

Aká bude budúcnosť tohto projektu, uvidíme. Veď všetci akosi čakáme na tie lepšie časy. To je už ale iná téma a ja môžem len popriať šťastie a pevné nervy...