Aj ty vieš improvizovať!

Túto lichotivú frázu som počúvala viackrát počas mojich štúdií, hlavne na Slovensku a vo Viedni. „Máš to dané do vienka, je to už proste tak.“ S týmto tvrdením však veľmi nesúhlasím. Odvahu improvizovať prikladám skôr odvahe pustiť sa do niečoho, čoho – ak máme patričné znalosti (harmónia, analýza, štylistické porozumenie a technická zručnosť) –, by sme mali byť schopní v podstate všetci. Malo by to byť skôr o smelosti „dať to“ pred publikom. 

To, ako a prečo improvizáciu praktizujeme najmä my organisti, si zaslúži osobitnú kapitolu s precíznym rozborom rôznych škôl, liturgickej a koncertnej tradície. Na Slovensku sa mi dostalo dobrých základov týchto disciplín, vo Viedni to mierne stagnovalo. Prelom prišiel na Conservatoire National Supérieur de Paris, kde som absolvovala aj štúdium „écriture“, teda písania v určitom štýle, a kde som zistila, čo všetko mi chýba, aby som porozumela tomu, čo vlastne robím. A zistila som, že som doposiaľ vedela málo, veľmi málo…

Na Musikene v San Sebastiáne, kde pôsobím sedemnásty rok ako profesorka tohto povinného odboru pre klaviristov, organistov, dirigentov, skladateľov a študentov pedagogiky, presadil individuálne vyučovanie môj bývalý profesor a žiak Oliviera Messiaena Loïc Mallié. Sme mu za to veľmi vďační. Pretože je to dôležitá časť výchovy, vzdelania a všeobecného rozhľadu každého hudobníka, bez ohľadu na to, či sa improvizácii bude venovať koncertne, alebo nie.

Spomínam si na svoje prvé skúsenosti na Musikene so sebavedomým študentom, klaviristom, ktorý mi vo dverách oznámil, že on už všeličo ovláda a má aj kapelu, takže tie moje hodiny v podstate veľmi nepotrebuje. Takto sa na prvej hodine predstavil. Povedala som ok, teší ma, ja potrebujem spoznať váš hudobný svet a najmä vaše znalosti z praktickej harmónie. Nech sa páči, tu máte chorál v Bachovej štvorhlasnej úprave, mrknite sa na to, dajte to do inej tóniny, zmeňte niečo na harmonizácii, a keďže sme už tu, dajme si aj nejakú variáciu tohto chorálu. A potom skúste niečo v inom štýle, vraj máte rád Ravela, vysvetlite mi niečo z jeho harmónie, alebo sa jednoducho štylisticky vyjadrite svojsky. Študent zmĺkol, k variácii sme sa nedostali, dostal však priestor na malú jazzovú úpravu danej melódie a s pokorou odišiel z hodiny. Odišiel celkom v dobrej nálade, pretože mojím cieľom nebolo dokázať, že ho Melcová dostane, ale ukázať, o čom všetkom improvizácia je. Z Pierra sa nakoniec stal jeden z mojich najmotivovanejších a najúspešnejších absolventov. Hodiny improvizácie mu pomohli lepšie pochopeniť harmóniu a dnes je z neho okrem sólistu aj medzinárodne vyhľadávaný korepetítor.

Dnes nepíšem vyslovene z organového, ale skôr z muzikantského kokpitu, a zopakujem Schumannove „pravidlá“ z Musikalische Haus- und Lebensregeln (1850): „Fürchte dich nicht vor den Worten: Theorie, Generalbaß, Contrapunct etc.: sie kommen dir freundlich entgegen, wenn du dasselbe thust.  – Neboj sa slov: teória, generálbas, kontrapunkt atď. Vyjdú ti v ústrety, ak urobíš to isté.) „Nur erst, wenn dir die Form ganz klar ist, wird dir der Geist klar werden.“ – Až keď ti bude forma úplne jasná, vyjasní sa ti aj duch... 

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 05/2025.)