Adrián Demoč: Zamat

Adrián Demoč

Zamat

Apartment House

Another Timbre 2024

Žiadba, Hlaholika, Neha, Zamat… slovenský skladateľ Adrián Demoč má v katalógu zaujímavého britského vydavateľstva Another Timbre už štvrtý vrúbok a zdá sa, že vzájomná spolupráca je prínosom pre obe strany. Áno, aj Zamat celkom súznie s estetickou líniou onej tichej, nenápadnej, nenásilne plynúcej hudby, ktorá znie v najvlastnejšom zmysle „súčasne“, no rezignovala na maximalizmus avantgardy, všetku (alebo skoro všetku) drámu a storytelling, jediné mimohudobné kategórie, s ktorými tu ešte ako-tak možno operovať, sú symbol a metafora. A aj to s rizikom prílišnej všeobecnosti. Pozoruhodné však je, že pri všetkých týchto rezignáciách a minime materiálu tu stále ostáva priestor pre rozoznateľný autorský rukopis a dokonca identitu, charakteristickú pre každú skladbu osve. V tomto zmysle sa Adriánovi Demočovi naozaj darí – tri skladby prezentované na najnovšom albume sú navzájom timbrovo aj konceptuálne veľmi odlišné, z každej dýcha svojská atmosféra, každá má neopakovateľnú totožnosť. Mohol by to byť jeden z atribútov skladateľskej zrelosti… 

Téza, antitéza, syntéza – približne takto by sa dala charakterizovať dramaturgia albumu. Prvá skladba, ktorá dala názov celému albumu, je prísnym unisonom (presnejšie, tzv. „kórejským“, teda akoby rozostreným, schválne nedokonalým), čistou monódiou postavenou na niekoľkých intervalových skokoch, druhá zasa sledom súzvukov v štvorhlase sláčikového kvarteta (hoci opäť nejde o štvorhlas v úplne každom okamihu), tretia prieskumom melodickej aj súzvukovej stránky. 

Úvodný Zamat síce ponúka možnosť otvoreného nástrojového obsadenia, mám však pocit, že zvolená kombinácia klarinetu, basklarinetu, violy a violončela je priam podmienkou sine qua non a diktuje ju názov skladby. Hudba naozaj vytvára ilúziu zamatovej hebkosti; basklarinet sa musí jedenásť minúť pohybovať vo svojom vrchnom registri a bez výnimky vo veľmi tichej dynamike, čo v spojení so zvukom klarinetu a s pizzicatom violy a violončela evokuje dotyk príjemne hebkej matérie. V jednotnej melodickej linke, pravidelne prerušovanej porciami ticha, prevládajú skôr veľké intervaly: oktávy, septimy, občas kvinta, kvarta alebo tritonus; tercie či sekundy sa zjavujú len zriedkavo. Táto intervalová „roztvorenosť“ dáva frázam charakter otázky; odpoveďou by mohol byť záverečný tón, jediný, kde sláčiky hrajú arco. Nečakaný element, pointa, bodka za dlhým rozvažovaním…

Raymond Brien, Heather Roche na klarinetoch, Chihiro Ono na viole a nik iný ako Anton Lukoszevieze na violončele nasledujú skladateľove inštrukcie dôsledne, v interpretačnom tvare sa snúbi hlboké sústredenie s nádychom slobody.

Gebrechlichkeit (krehkosť, doslova „rozbitnosť“) je akoby štúdiou dychu v pokojnom tempe. Nádych strieda výdych, disonancie na rozhraní malej a jednočiarkovanej oktávy sa ticho prelievajú do priezračnejších súzvukov. Pozorovanie vlastného dychu je jednou z najstarších a aj najefektívnejších meditačných techník. A zrejme tu dobre poslúži ako vhodná stratégia pri počúvaní. Gebrechlichkeit v klavírnej verzii vyšla relatívne nedávno v naštudovaní Miroslava Beinhauera (elsewhere music, 2024); v podobe pre sláčikové kvarteto „dýcha“ ešte o čosi prirodzenejšie, organickejšie.

Najnovšou skladbou albumu je záverečná „… o protón jasu…“ inšpirovaná básňou Rudolfa Juroleka. Dva klarinety zdvojujú prirodzené flažolety violy a violončela, netemperované tercie, ktoré nie sú ani malé, ani celkom veľké, a čisté mixolýdické septimy nádherne rezonujú, ak znejú súbežne, ich nepresné malosekundové súzvuky príjemne šteklia v uchu. Materiálu je absolútne minimum, ticha ešte viac, hudba sa pomaly popínavo rozprestiera na časovej ploche presahujúcej pol hodiny. 

Už menovaná štvorica interpretov zo súboru Apartment House v napohľad jednoduchom teréne (dvojhmaty s terciovými a septimovými flažoletmi na susedných strunách či presné podladenia tónov na klarinetoch sú určené interpretom-špecialistom) pláva s neochvejným vedomím kurzu, hoci všetko znie ako výraz čistej intuície, ako prchavé čaro okamihu trvajúceho kratšie ako zlomok sekundy.