Zbyněk Müller a Ladislav Fančovič v ŠFK
13. 2. 2025
Košice, Dom umenia
Štátna filharmónia Košice,
Zbyněk Müller, Ladislav Fančovič
Dohnányi – Skriabin
V košickom Dome umenia sa uskutočnil ďalší koncert, ktorý sa do pamäti poslucháčov zapíše ako vzrušujúca hudobná udalosť. Program tejto večernej performancie, zahŕňajúci dve veľké skladby Ernő Dohnányiho a Alexandra Skriabina, priniesol neobyčajné hudobné zážitky, ktoré zvýraznili technickú zdatnosť i umeleckú vyspelosť interpretov.
V prvej polovici zaznel Dohnányiho Koncert pre klavír a orchester č. 2, ktorý bol v Košiciach uvedený vôbec po prvýkrát. Tento pozoruhodný postromantický, približne polhodinový kus z r. 1947, je vo svojej podstate eklektický. Skladateľ v ňom spája rôzne hudobné jazyky a postupy, ktoré miestami pripomínajú klasicizujúci charakter Brahmsa, lyrickú hĺbku a chromatickosť Rachmaninova či grandióznu virtuozitu Liszta. Skladba je výnimočne náročná – nielen na klaviristu, ale aj na orchester, ktorý musí zachovať vyrovnanú dynamiku a vyváženosť v miestami zložitých pasážach.
Ladislav Fančovič v ňom podal brilantný sólistický výkon. Jeho hra bola plná sugestívnosti a technickej neomylnosti, pričom každý detail vykresľoval s intenzívnou sústredenosťou. V pomalej časti koncertu predviedol lyrickú kontempláciu, ktorá dotvárala bohatý emocionálny rozsah diela, zatiaľ čo v rýchlych pasážach ukázal svoju bravúru a temperament. Tento kontrast medzi introspektívnou hĺbkou a výbušnou virtuozitou dal koncertu zaujímavý rozmer a ukázal Fančovičovu schopnosť prispôsobiť sa rôznym výrazovým polohám a náladám. Orchester pod taktovkou Zbyňka Müllera, ako obvykle, predviedol spoľahlivý a výborný výkon, hoci miestami bola spolupráca so sólistom trochu rozkolísaná.
Druhú časť večera vyplnila impozantná, monumentálna Symfónia č. 3, „Božská poéma“ Alexandra Skriabina. Táto skladba, ktorá sa nachádza na hrane medzi neskorým romantizmom a priekopníckou modernou na začiatku 20. storočia, priniesla vynikajúcu príležitosť na demonštráciu zručnosti celého orchestra a jeho schopnosti vyjadriť extatické, takmer mystické pocity, ktoré autor vo svojich dielach často hľadal. Jeho hudba je typická nádychom svojskej, filozoficky ladenej poézie, ktorú v skladbe zdôrazňuje lyrickými a podmanivými pasážami, avšak aj veľkolepými dramatickými momentmi, ktoré nepochybne nesú stopy inšpirácie Wagnerom či Lisztom.
Práca orchestra a dirigenta si opäť zaslúži obdiv. Bezchybná zvukovosť a perfektná technická zručnosť sa spojili s nádychom tajomného výrazu, ktorý je v Skriabinovej hudbe kľúčový. Nádherné individuálne sóla a dokonale súdržné tutti vytvorili vyvážené a emocionálne nabité zvukové plochy. Dirigent Müller opäť ukázal svoju schopnosť podčiarknuť dynamické kontrasty a vniesť do hudby elektrizujúcu energiu, ktorá poslucháčov vtiahla do mystickej atmosféry diela. Jeho precízne frázovanie a expresívna angažovanosť dokázali presvedčiť poslucháčov, že táto skladba je skutočne jeho srdcovou záležitosťou. Pretrvávajúca extatická výbušnosť, hravosť i mystika, ktoré dielo charakterizujú, našli svoju (takmer) dokonalú interpretačnú podobu.