Záverečný koncert festivalu Dni starej hudby 2025
14. 6. 2025
Dni starej hudby
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (jezuiti), Bratislava
Le nuove musiche, Hilda Gulyás, Jarmila Vantuchová, Matúš Šimko, Tomáš Šelc
Samuel Capricornus
Záverečný koncert veľmi plodných Dní starej hudby 2025 sa niesol v intenciách duchovného návratu na miesto historického významu. Konal sa v jezuitskom kostole v Bratislave, v chráme, kde pred vyše 370 rokmi pôsobil výnimočný, no v dejinách hudby stále málo reflektovaný skladateľ Samuel Capricornus (1628–1665). Na túto významnú skutočnosť lokálneho významu upozornil v úvode koncertu umelecký vedúci súboru Le nuove musiche, teorbista Jakub Mitrík.
Program večera predpovedal uvedenie kompletného prvého dielu z trojčasťového cyklu Geistliche Harmonien I (1659), ktorý obsahuje dvanásť vokálno-inštrumentálnych sakrálnych skladieb pre tri sólové hlasy, dvoje huslí a basso continuo. Interpretácie sa ujalo desať vynikajúcich hudobníkov a spevákov, ktorých renomé už samo osebe sľubovalo kompaktné, pružné a výnimočne zjednotené uvedenie – a presne to sa aj naplnilo.
Vokálny trojhlas zastrešila skúsená interpretka sakrálnej hudby sopranistka Hilda Gulyás. Mezzosoprán Jarmily Vantuchovej, v niektorých častiach dosahujúci znelú sopránovú kvalitu a farbu, vynikajúco splynul s Gulyásovou. V piatich skladbách dámy harmonicky doplnil hrejivý barytón Tomáša Šelca, ktorý dokázal muzikálne plynúť s ansámblom. V dvoch častiach vstúpil do vokálneho triového zloženia tenor Matúš Šimko, prinášajúc svetlo a farebný kontrast.
Nástrojová zložka bola vedená huslistom Petrom Spišským s istotou a umeleckým nadhľadom. Ako skúsený interpret starej hudby dokázal presvedčivo vystihnúť charakter a jemné nuansy jednotlivých úsekov. Jeho plastická hra pôsobila aj na spôsob hry celého ansámblu, čím do interpretácie otlačila nové zvukové kvality.
Huslista Ján Kružliak pružne reagoval na rôznorodosť Spišského hry a spolu vytvárali elastický pendant k ženskému duu. Basso continuo, postavené na jemnej súhre Mitríkovej teorby a violy da gamba v rukách Taliana Maura Colantonia, vkusne dopĺňal Martin Gedeon, ktorý striedal čembalo s organovým pozitívom. Interpretáciu by v budúcnosti mohol obohatiť violon, prípadne nepretržitý organový sprievod, pretože v niektorých úsekoch v chrámovej akustike absentoval hlboký basový register.
Osobitne oceňujem výber inštrumentálnych vsuviek. Symphonia 7 supra Cacciona málo známeho flámskeho skladateľa Nicolausa à Kempisa (c. 1600–1676) znela sviežo a štýlovo veľmi nápadito. Rovnako vydarenou voľbou bola Capricornova Sonata IV zo zbierky Taffel-Lust-Music (1671), v ktorej Ján Kružliak vymenil husle za violu, čím do celku vniesol zaujímavú zmenu farebnosti nástrojového zoskupenia. Aj vďaka presvedčivej interpretácii ukázala táto Sonata svoj potenciál stať sa v budúcnosti súčasťou repertoáru komorných zoskupení.
Za hudobne najprepracovanejší a interpretačne najpôsobivejší moment večera osobne považujem 10. časť O Jesu süß, ktorá prekvapila úvodnou basovou koloratúrou. Dielo zaujalo aj štrukturálne: rozsiahlejšie inštrumentálne vsuvky v podobe predohry, medzihier a dohry poskytli hudbe priestor na dýchanie a prehĺbenie výrazu.
Harmonicky podnetne pôsobila aj časť Jauchzet ihr Himmel, kde jednotlivé melodické linky vytvárali netradičné súzvuky. Vokalisti sa počas večera opakovane stretli s náročnými koloratúrami, typickými pre Capricornov štýl, napríklad v jednej z dvoch latinských častí Celebrabo te, Domine či v dynamickom Kommet. Všetky technické úskalia však zvládli s prehľadom a štýlovou kultivovanosťou.
Žiaľ, časť Wer überwindet napokon nezaznela pre kolidujúcu hudobnú produkciu z Hlavného námestia, ktorá svojou hlučnosťou narušila atmosféru úvodu i záveru koncertu. Napriek tejto externej interferencii zostáva záverečný koncert Dní starej hudby silným a umelecky presvedčivým svedectvom o kvalite diela Samuela Capricorna. Súboru Le nuove musiche možno len priať, aby sa mu podarilo zaznamenať všetkých dvanásť častí tejto výnimočnej sakrálnej zbierky na CD. Nech sa Capricornovo duchovné a hudobné posolstvo dostane čo možno k najširšiemu publiku.