Z organového kokpitu

Posolstvo predveľkonočného pokoja

Ako čítame v Jánovom evanjeliu, „Pokoj vám“ je pozdrav vzkrieseného Ježiša adresovaný jeho učeníkom pri prvom zjavení po ukrižovaní a smrti. Nie je to len bežná fráza ani jednoduché želanie blaha: Sú to slová plné hlbokého významu, vyslovené v okamihu strachu, väzenia a neistoty. Učeníci sú paralyzovaní strachom, dvere sú zamknuté a Ježiš vtrhne medzi nich a ponúkne im pokoj. Táto scéna aj o dvetisíc rokov neskôr neustále a prenikavo jasne odráža stav dnešného sveta. Žijeme v časoch poznačených ozbrojenými konfliktmi, sociálnym napätím, každodenným násilím a hlbokým vnútorným nepokojom. Dnešné „zatvorené dvere“ nie sú len fyzické, ale aj emocionálne a kultúrne: strach z „iného“, nedôvera a polarizácia.

„V čase poznačenom neistotou a rozdelením sa tento Týždeň sakrálnej hudby snaží byť aj priestorom na počúvanie, zamyslenie, na stretnutie. Nech hudba, ktorá zaznie, je aj naďalej ozvenou pozdravu Zmŕtvychvstalého, vyslovená uprostred strachu: Pokoj vám! A nech nás pozýva prijať ho nielen ako prosbu, ale ako spoločný záväzok.“ Slová umeleckého riaditeľa Týždňa sakrálnej hudby v španielskom meste Cuenca Andoniho Sierru v programovom bulletine vítali publikum aj tento rok. Festival bol založený v roku 1962. Projekty vynikajúcich ansámblov z celého sveta znejú vo viacerých chrámoch, koncertných sálach a divadlách v meste zapísanom v roku 1996 do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.

Každý rok môžeme byť aj my organisti súčasťou festivalu. Tento rok sme spolu s Juanom Maríom Pedrerom dostali príležitosť predstaviť sa na recitáli 29. marca v neďalekom mestečku Cardenete v kostole Nanebovzatia Panny Márie, kde sa nachádza historický nástroj z roku 1767. K skúšaniu a príprave nástroja sme prišli veľmi vyčerpaní a v chráme nás čakal priestor s teplotou 8 stupňov. Bolo ale pre nás cťou prispieť programom s podtitulom Verleih uns Frieden s dielami Tomása Luísa de Victoriu, Thomasa Tomkinsona, Johanna Sebastiana Bacha a Jeanna Philippa Rameaua.

Ideou umeleckého riaditeľa bolo uviesť prvé diela programu na začiatku procesie na Kvetnú nedeľu a pokračovať v programe po svätej omši. Potešením bola pre nás spolupráca s miestnym kňazom, ktorý sa mimoriadne vyznal v sakrálnej hudbe, viedli sme dlhé debaty o živote Tomkinsona či de Victoriu. Uvedomili sme si, že to možné je – ísť po spoločnej ceste, hudobne, liturgicky a hlavne ľudsky… Neúnavná, pozitívna energia festivalového tímu v nás zanechala nielen pocit pokoja, ale aj nestálej snahy vyjadriť to dobré, tvorivé, čo je ešte v nás.