Wolfgang Amadeus Mozart: „Dies Bildnis ist bezaubernd schön“

Keď Fritz Wunderlich 17. septembra 1966 zomrel, mal tridsaťpäť rokov. O deväť dní po tragickom úraze by oslávil tridsaťšesť. Napriek krátkej kariére po ňom zostalo dosť nahrávok na to, aby sme si nemuseli domýšľať, čím bol výnimočný.

Najradšej ho mám v Mozartovi. „Dies Bildnis ist bezaubernd schön“ z Čarovnej flauty je dobrou ukážkou toho, podľa čoho Wunderlicha spoznať. Jeho tenor má svetlú, ale sýtu farbu, v strednej polohe mäkkosť a vo výškach si zachováva jadro. Pri stúpaní hlas nerozširuje ani naň netlačí. Výšky vyrastajú z tej istej línie ako tóny pred nimi. Dych slúži fráze, legato spája slová do hudobnej vety a nenarúša ju ani akurátna nemecká artikulácia.

Wunderlichov hlas možno rozpoznať podľa toho, čo jeho technika v dobrom slova zmysle postráda: výška sa nezovrie, fráza sa nerozpadne, text nezmizne a farba sa pri zmene polohy náhle nezmení. Výsledok pôsobí samozrejme, hoci samozrejmé na ňom nie je takmer nič.

Fritz Wunderlich sa narodil 26. septembra 1930. O dva dni by mal 96 rokov. Dnešnú Skladbu dňa preto odporúčam vypočuť si dvakrát. Najprv Mozarta. A potom Wunderlicha: jeho dych, prechod do výšky, prácu so samohláskou a spôsob, akým dokáže všetky tieto technické veci nechať pri spievaní pôsobiť ako úplne samozrejmé.