Veni Academy v Banskej Bystrici

16. 2. 2025 

Banská Bystrica, Cikkerova sieň

VENI ACADEMY

Rudziński – Kurdybacha – Cardew – Ono – Riley

Jubilejný 15. ročník edukačného projektu VENI ACADEMY, prebiehajúceho na pôde FMU AU v Banskej Bystrici, vyvrcholil už tradične spoločným koncertom jeho účastníkov – študentov a ich lektorov, ktorými tento rok boli Ronald Šebesta – klarinet, basklarinet, David Danel (CZ), Robert Kurdybacha (PL) – husle, Peter Tornay (HU) – viola, Tibor Feledi – syntezátor, Daniel Matej – dirigent, umelecký riaditeľ.

Koncert, nazvaný IN C, sa uskutočnil v rámci festivalu (NOVÁ) HUDBA NA RÁZCESTÍ. V tento večer Cikkerova sieň dýchala atmosférou 60. rokov minulého storočia v symbióze s mladistvým elánom medzinárodného študentského ansámblu. Rámcovali ho dve diela, na začiatku Studium in C (1964) Zbigniewa Rudzińskeho pod vedením poľského dirigenta a skladateľa Roberta Kurdybachu a na záver dielo Terryho Reileyho In C (1964) pod vedením Daniela Mateja. Istá analógia východiskového momentu týchto diel poslucháčom umožnila vnímať rozdielnosť a individualitu kompozičných a interpretačných riešení, a tak VENI ACADEMY (možno nevedomky) preniesla edukačnú sémantiku aj na koncert. Kým Rudziński ponúka skôr štúdiu najrozmanitejších výrazových, rozsahových a dynamických možností jediného tónu c, Reiley predstavuje dramatické farebné harmonické putovanie. Kurdybacha dokázal ansámbel nadchnúť, podarilo sa mu vytvoriť ilúziu symfonického znenia a dynamické kontrasty boli skutočne obrovské, rovnako ako agogické tvaroslovie rýchlych či pomalých segmentov v extrémnych polohách. Záverečná kóda, v ktorej interpreti ľubovoľne hrajú všetky ostatné tóny (okrem c), vyznela sebavedome a presvedčivo.

Dielo Not Yet R. Kurdybachu vzniklo priamo pre potreby tohtoročnej akadémie. Grafická partitúra obsahuje krátke notové útržky barokovej hudby, ale aj stranu, na ktorej vidno iba sivú farbu alebo tiež abstraktný výtvor umelej inteligencie. Bolo veľmi zaujímavé, ako sugestívne dokázal ansámbel prepojiť konkrétne tvary s tými abstraktnými a meniť timbre. Skladba kulminovala v mieste rozšantených „barokových“ figurácií, podporených rytmickým ostinatom na jednom tóne, ktoré sa postupne rozplynulo, a zvuk ansámblu sa ponoril do sivej farby.

Výber z rozsiahleho diela Cornelia Cardewa Treatise a dve skladby Yoko Ono, Piece for Nam June Paik no. 1 a Water Talk, reprezentujúce hnutie Fluxus, otvorili subtílnejšiu a neurčitejšiu vnútornú časť koncertu. Treatise predstavuje 197 strán grafického zápisu a o partitúre sa hovorí ako o najdokonalejšie nadizajnovanej vôbec – alebo, naopak, ako o geste zúfalstva. Nenájdeme v nej žiadne autorove usmernenia k spôsobu realizácie, dielo ostáva maximálne otvorené. Farebné „machule“ vznikali a mizli prirodzene, čas plynul, resp. tiekol v tempe „reči vody“ a v istom momente sa aj interpreti „roztiekli“ do priestoru, aby v súčinnosti s publikom vytvárali zvuky slovami básne Water Talk: I am water, You are water... pitím vody, otázkami do publika a inými netradičnými spôsobmi. Vedomý chaos asi najlepšie priblížil svojskú atmosféru happeningov 60. rokov. Záver patril spomínanému In C Terryho Reileyho. Dravý a energický zvuk pohltil celý priestor a 30-minútový intenzívny vír melodicko-rytmických modelov, za neustáleho znenia dráždivého vysokého c bol interpretačným aj hudobným vyvrcholením večera.

VENI ACADEMY už 15. rok vzdeláva študentov hudby, interpretov, ale aj zanietených amatérov s otvorenou mysľou v oblasti súčasného avantgardného umenia. Aj tento rok vytvorila počas štyroch dní účastníkom dostatočný priestor na sprostredkovanie fundovaných informácií: Lektori sa podelili o vlastné skúsenosti s pochopením a uchopením voľnosti a neurčitosti v otvorených partitúrach a spoločne ich uviedli do praxe. Výkon ansámblu VENI ACADEMY bol dôkazom, že kľúč k odlišnému muzicírovaniu a interpretácii avantgardnej či experimentálnej súčasnej hudby je v dobrých rukách.