V Štátnej filharmónii Košice jarne

12. 2. 2026

Košice, Dom umenia

Štátna filharmónia Košice, Alexandar Markovič, Jonathan Swensen

Cikker – Čajkovskij – Schumann

Hoci v našich končinách ešte zúrila zima, na aktuálnom koncerte B cyklu ŠFK sme si mohli vychutnať atmosféru jari i leta – v skladbách, inšpirovaných teplejšími mesiacmi. Na pódium sa opäť postavil stály hosťujúci dirigent košických filharmonikov, Srb Alexandar Markovič. Koncert otvorila symfonická báseň Jána Cikkera Leto, súčasť veľkolepého triptychu O živote op. 19, ktorý pred piatimi rokmi košický orchester zvečnil aj na CD.

Markovič pristúpil k partitúre s obdivuhodným nadhľadom a zdržanlivosťou, bez zbytočného efektu či romantizujúcej preexponovanosti. Jeho gestika bola presná, no nie teatrálna; umožnila hudbe prirodzene dýchať a vystavať oblúk od lyrických, takmer pastorálnych plôch až po dramaticky rozbúrené orchestrálne kulminácie. Hráči Štátnej filharmónie Košice pôsobili disciplinovane a sústredene, pričom citlivo reagovali na dirigentove tempové i dynamické nuansy. V exponovaných miestach s hustou inštrumentáciou si orchester zachoval zvukovú priehľadnosť i plastickosť detailov, vďaka čomu vynikol evolučný dramatizmus Cikkerovej partitúry. Výsledkom bola interpretácia, ktorá nepodliehala vonkajšej efektnosti, ale presvedčila vnútornou logikou, proporčnou vyváženosťou a rešpektom k štýlu skladateľa.

V podobnom duchu sa niesol aj ďalší priebeh koncertu. Hoci pôvodný sólista Čajkovského Variácií na rokokovú tému op. 33 ochorel, košické publikum napokon nezostalo ukrátené o violončelistu veľkého formátu. Na pódium sa postavil Jonathan Swensen z Dánska. Napriek mladému veku preukázal veľkú zrelosť a schopnosť celistvého uchopenia tohto populárneho, ale nesmierne náročného variačného cyklu, ktorý pod jeho rukami rozkvitol v celej zvukovej, výrazovej šírke a hĺbke. Úvodným úsekom nechýbal uvoľnený pôvab, pomalším variáciám nostalgická reflexívnosť a temperamentný záver sa vo Swensenovom podaní stal fascinujúcim ohňostrojom. Intonačno-zvuková stránka sa vydarila na jednotku (ak si odmyslíme drobné zaváhanie v samom závere) a aj požiadavke dôslednej kantabilnosti sa dostalo zadosťučinenia v plnom rozsahu.

Orchester ŠFK poskytol sólistovi pevný a spoľahlivý základ, bez ktorého by nebola možná taká sofistikovaná hudobná spolupráca. Ako prídavok ponúkol Swensen Sarabandu z Bachovej prvej violončelovej suity, ktorá zaznela s príkladnou koncíznosťou a prirodzenou nenútenosťou.

Po prestávke sa vďaka vtipnej dramaturgii dostala na program Prvá symfónia B dur „Jarná“ Roberta Schumanna. Ide nielen o rozradostenú, vitálnu, naozaj jarne „rozkvitnutú“ hudbu, ale aj o skutočne majstrovské dielo tohto vrcholného romantika. Markovič už v úvodnom Andante un poco maestoso zvolil ideálne vyvážené tempo, ktoré nebolo ani pateticky rozvláčne, ani uponáhľané; dalo vyniknúť vzletnej fanfárovej téme i následnému prechodu do pulzujúceho Allegra. Jeho frázovanie pôsobilo premyslene a maximálne adekvátne, s citom pre dlhý oblúk i jemné mikrodynamické modelovanie. Dirigent pracoval so striedmymi, no výstižnými gestami.

Osobitnú pozornosť si zaslúžila pregnantná artikulácia hravých, staccatovo vedených rytmických motívov, ktoré pod Markovičovým vedením a v realizácii orchestrálnych hráčov zneli pružne, sviežo a s presnou kontúrou. V Scherze dokázal dirigent citlivo odtieniť tempové proporcie, pričom triové úseky výrazovo jasne diferencoval s ohľadom na ich tanečnú noblesu či výrazovú rozbúrenosť. Finále by mohlo byť o chĺpok svižnejšie, aby ešte viac podčiarklo eruptívnu slávnostnosť záveru, no aj tak si zachovalo presvedčivú gradáciu.

Markovič opäť potvrdil svoje umenie budovať symfonický tvar s rešpektom k proporciám a so schopnosťou udržať napätie naprieč celou štvorčasťovou architektúrou. Štátna filharmónia Košice mu bola v tomto smere spoľahlivým a flexibilným partnerom: reagovala pohotovo, s kultivovaným zvukom sláčikov, nefalšovanou istotou dychov a kompaktnosťou tutti pasáží. Jedným slovom: v Košiciach tentoraz jar nezačala v kalendári, ale na pódiu – a to s noblesou, iskrou i presvedčivou hudobnou inteligenciou.