V košickej filharmónii tretíkrát komorne…
10. 2. 2026
Košice, Dom umenia
Barbora Lenártová, Róbert Lenárt, Peter Olejár, Zuzana Ďurčeková, Martin Mosorjak, Martin Švec, Ján Hric, Adrián Golec
Haydn – Bodnár – Poulenc – Mozart – Francaix – Harvan
Tretie pokračovanie komorného cyklu ŠFK Hráme komorne prinieslo často i menej často hrané kúsky do foyeru Domu umenia. Medzi nimi, čo je naozaj chvályhodné, aj skladby dvoch slovenských – ba čo viac, košických skladateľov. V prvej polovici koncertu vytvorili členovia ŠFK ad hoc sláčikové kvarteto, pričom Barbora Lenártová sa ujala prvých huslí, Róbert Lenárt druhých, Peter Olejár sa postaral o violový part a Zuzana Ďurčeková si sadla za violončelo.
V podaní tejto štvorice kvalitných hráčov sme si najprv mohli vypočuť závažné „Slnečné” kvarteto op. 20 č. 5 f mol od Josepha Haydna. Najmä vďaka charizmatickej Lenártovej to bol seriózne pripravený Haydn s adekvátne diferencovanými výrazovými polohami, pričom nechýbali emocionálna hĺbka, tragické odtiene ani lyrická spevná krása v pomalej časti. V poslednej časti zaznela temperamentná a kontrapunkticky výborne cizelovaná fúga, na ktorej sa rovnomerne podieľali všetci členovia kvarteta. Osobitnú pochvalu si zaslúži aj vynikajúca, bezchybná intonácia členov kvarteta. Interpretácia bola vskutku v súlade s posolstvom skladby, hoci miestami som mal pocit, že na perfekcionistickú virtuozitu technicky obtiažnejších úsekov by bolo treba predsa len trochu viac času.
Ako neuveriteľne účinný kontrast k skladbe klasicizmu si sláčikové kvarteto vybralo kompozíciu Norberba Bodnára „Parížske” kvarteto. Bodnár je široko-ďaleko známy, v tomto roku jubilujúci košický skladateľ, ktorého výtvory čerpajú z kombinácie neoklasicizmu, inšpirácie jazzovou a populárnou hudbou a len zriedka prinášajú temnejšie, smutnejšie tóny. Aj toto Bodnárovo dielo je úsmevné, radostné, hravé, elegantné a upozorňuje na subjektívne dojmy z obľúbeného mesta skladateľa. Pritom autor prezrádza mimoriadne vyspelú remeselnú techniku, schopnosť budovať kontrastné celky na malých i väčších plochách, účinne kombinovať evolučnosť s nadväzovaním. Lenártová a spol. sa svojej úlohy zhostili optimálne a plnokrvným spôsobom vyzdvihli žiarivé, šťastné tóny Bodnárovej skladby.
V druhej polovici koncertu, bez prestávky, sa na pódium postavila štvorica klarinetistov košickej filharmónie a v zostave nechýbal ani basklarinet (Adrián Golec). Predniesli štyri stručnejšie, ale nemenej duchaplné a úderné skladby. Najprv len dvaja, Martin Mosorjak a Martin Švec, zahrali Sonátu pre dva klarinety od Francisa Poulenca, ktorá svojho času reagovala na niekdajší šok zo Stravinského Svätenia jari. Skladbe nechýbali exotické paralelizmy, drsné ostináta, časté zmeny tempa a príkre kontrastné nálady. Dvojica klarinetistov ŠFK sa s Poulencovým hudobným textom vyrovnala suverénne a s očividnou muzikantskou chuťou.
Zvyšné skladby už hrala kompletná štvorica klarinetistov. Najprv zaznela úprava Mozartovej predohry k Figarovej svadbe – síce zaujímavá verzia, ale ak poznáme šťavnatý originál, po zvukovej, harmonickej i farebnej stránke nám v tejto úprave kadečo chýbalo. Malé kvarteto od Jeana Francaixa z roku 1935 svedčí o silnom kompozičnom nadaní tohto pomerne prehliadaného autora. Jeho interpretácia vynikla štýlovou ľahkosťou, precíznou súhrou a jemným zmyslom pre humor, ktorý je pre skladbu typický. Štvorica klarinetistov citlivo vystihla hravosť, eleganciu aj jemnú iróniu hudobného jazyka skladateľa.
Na konci prišla na rad skladba Fo(u)r friends od ďalšieho košického skladateľa Adriána Harvana, príslušníka mladšej generácie. Dielo má šesť častí, vzniklo asi pred desiatimi rokmi pre týchto štyroch muzikantov, ktorí sa so skladateľom dobre poznajú. Miestami prenikli do kompozície aj jazzové vplyvy, zvuky konkrétnych štandardov, ako celok pôsobí Fo(u)r friends vyvážene a nesmierne invenčne, plné šarmantného vtipu a občasných experimentátorských chúťok. Hudobníci predniesli skladbu, ktorá vznikla aj s ohľadom na ich hudobnícke charaktery, s virtuóznou plnokrvnosťou. Bol to celkovo dramaturgicky nápaditý a interpretačne presvedčivý večer, ktorý potvrdil vysokú umeleckú úroveň hráčov ŠFK aj ich cit pre komornú hudbu v celej jej štýlovej šírke.