Súčasná slovenská hudba v rukách najmladšej generácie

9. 6. 2026

Viedeň, Slovenský inštitút

žiaci ZUŠ – víťazi súťaže Rajeckej hudobnej jari

Buffa – Javorka – Kobielsky – Kmiťová – Machajdík – Kachlová – Zavarský

V časoch, keď sa hudobné vzdelávanie často spája s interpretáciou stáročného repertoáru, predstavuje Rajecká hudobná jar výnimočný priestor, v ktorom sa žiaci základných umeleckých škôl už šestnásty rok stretávajú s hudbou vznikajúcou tu a teraz. Koncert víťazov sa uskutočnil 3. júna v Žiline na Konzervatóriu a 9. júna v Slovenskom inštitúte vo Viedni a predstavil desať premiér diel slovenských autorov.

Program ponúkol pestrú paletu nástrojových obsadení – od sólového klavíra cez klarinet, gitaru, trúbku či altový saxofón až po klavírne kvinteto. Koncert otvorila skladba Ping-Pong od Ivana Buffu v interpretácii klaviristu Adama Majdana (ZUŠ Bojnice). Autor postavil kompozíciu na hravej práci s rytmom, kontrapunktom a opakujúcimi sa sekvenčnými modelmi, ktoré vytvárali dojem neustáleho pohybu a vzájomného „odrážania“ hudobných impulzov. Mladý interpret pristúpil k skladbe sústredene a s dobrou mierou koncentrácie, vďaka čomu vynikli jej vnútorná logika aj prirodzený spád. Výkon pôsobil premyslene a presvedčivo, pričom sa mu podarilo zachovať si ľahkosť i nadhľad.

Skladba Morgentanz (Ranný tanec) Petra Javorku predstavila inú polohu súčasného hudobného jazyka – s dôrazom na kontrasty, farebnosť a využitie výrazových možností klasickej gitary. Po plynúcich šestnástinových pasážach prichádza v strede skladby ladný trojdobý tanec. Gitarista Adam Rusnák (ZUŠ Rajec) sa muzikálne a umelecky presvedčivo vyrovnal nielen s ním, ale s celým dielom, ktoré svojou dĺžkou aj technickou náročnosťou kde-tu presahovalo bežný repertoár interpreta jeho veku.

Trojdielny cyklus Tomáša Kobielskeho Prechádzka, Letný dáždik, Naháňačka patril k poslucháčsky najprístupnejším častiam koncertu. Autor do skladieb prirodzene preniesol jazzový vplyv a vytvoril hudobný materiál, ktorý je atraktívny i vhodne prispôsobený mladým interpretom. Saxofonista Juraj Čerňanský a klavirista Marek Milo (obaja ZUŠ Rajec) sa diela chopili s energiou a prirodzenou muzikálnosťou, dodávajúc jednotlivým častiam individuálny charakter a atmosféru. Hoci by intepretácii miestami prospela výraznejšia dynamická modelácia a pevnejšia rytmická súhra, celkový dojem zostal veľmi pozitívny a presvedčil najmä spontánnosťou prejavu.

Jedným z vrcholov koncertu sa stala skladba Héela Jany Kmiťovej, inšpirovaná postavou bojovníčky z keltskej mytológie. Trojdielna kompozícia pre trúbku a klavír vystavaná na jedinej téme – v klasickom členení rýchla–pomalá–rýchla časť – vytvorila priestor výrazovo bohatej interpretácii, ktorú Evelin Čížová (ZUŠ Púchov) naplnila s pozoruhodnou istotou. Heroicky tvarovanú hlavnú tému predniesla tónom, ktorý si zachoval kovovú pevnosť trúbky, no zároveň nestrácal mäkkosť a spevnosť; osobitne presvedčivý bol technicky náročný stredný diel s použitím sordiny, v ktorom interpretka zvládla aj exponované výšky s presnou intonáciou. V spojení s citlivým klavírnym partnerstvom Kristíny Potáčovej (ZUŠ Púchov) sa zrodil výkon, ktorý pripomenul jednu zo základných ideí projektu – že súčasná slovenská hudba nie je pre mladých interpretov prekážkou, ale priestorom pre skutočné umelecké dozrievanie.

Viliam Gräffinger v skladbe Passacaglia preniesol svoje pôvodne organové dielo do klavírnej podoby. V interpretácii Mareka Uhnáka (ZUŠ Pála Kadosu Levice) vyznela ako sústredená, introspektívna spoveď s takmer meditatívnym charakterom. Napriek drobným tempovým výkyvom dokázal interpret viesť jednotlivé hlasy prehľadne a citlivo, pričom celkový dojem zostal koncentrovaný a interpretačne zrelý.

Skladba Reflections od Petra Machajdíka otvorila priestor pre jednu z atmosféricky najpremyslenejších interpretácií večera. Úvodná, technicky exponovaná klarinetová kadencia sa postupne rozvíjala do siete motívov, ktoré sa medzi oboma nástrojmi prirodzene odovzdávali a premieňali. Klarinetista Tomáš Bystrík Ovsianka a klaviristka Mária Kosperová (obaja SZUŠ, Aurela Stodolu, Martin) starostlivo pracovali s dynamikou, farebnosťou i tempovou gradáciou. Výsledkom bola interpretácia, ktorá si postupne budovala vlastnú vnútornú logiku a napätie.

Klavírny cyklus Zaphirum Martiny Kachlovej, pozostávajúci z častí Kov, Čas a Vietor, vznikol ako inšpirácia meditačnými zvončekmi, pracujúc príznačne s doznievaním, vrstvením a premenami. Klaviristka Nela Mašlejová (Podpora umenia OZ, Poprad) pristúpila k interpretácii s mimoriadnou vyspelosťou a schopnosťou premýšľať nad skladbou vo väčších oblúkoch. Citlivá práca s agogikou, prirodzené vnímanie času i zmysel pre vnútorné proporcie jednotlivých častí vytvorili dojem logicky vystavanej a umelecky kompaktnej interpretácie. Jej výkon zároveň potvrdil, že titul laureátky Rajeckej hudobnej jari 2026 bol výsledkom presvedčivej interpretačnej zrelosti.

Záver programu patril skladbe Variácie Mariána Zavarského v podaní klavírneho kvinteta žiakov ZUŠ Ladislava Árvaya Žilina (Žaneta Malinová, Jozef Tomašov, Filip Čerňanský – husle, Richard Kováčech – violončelo, Monika Pishová – klavír). Autor v diele vytvoril akúsi exkurziu rôznymi hudobnými obdobiami a štýlovými odkazmi. Mladí interpreti pristúpili k interpretácii s evidentnou ambíciou vystihnúť odlišný charakter jednotlivých častí a udržať ich napriek kontrastom v jednotnom celku. V početnejšom komornom obsadení sa miestami objavili drobné technické či intonačné nepresnosti, tie však neprekryli celkový účinok a presvedčivosť interpretácie.

Koncert víťazov Rajeckej hudobnej jari opäť ukázal, že súčasná hudba môže byť pre mladých interpretov priestorom na objavovanie, hľadanie vlastného výrazu i na prvé stretnutie s tvorivým procesom, ktorého sa stávajú prirodzenou súčasťou.