Štátna filharmónia Košice, Zbyněk Müller, Thomas Ospital, Marek Štrbák
19. 9. 2024
Košice, Dom umenia
MOF Ivana Sokola
Štátna filharmónia Košice, Zbyněk Müller,
Thomas Ospital, Marek Štrbák
Barber – Podprocký – Saint-Saëns
Ajnasvojom 53. ročníku ponúkol festival orchestrálny koncert so zastúpením organových sólistov. Koncert bol venovaný 80. výročiu narodenia skvelého košického hudobného skladateľa Jozefa Podprockého a niesol názov „Organoví majstri s filharmonikmi“.
V úvode zaznelaToccata festivaop. 36pre organ a orchester od renomovaného amerického skladateľa Samuela Barbera. Ide o dielo v rozsahu vyše 15 minút, neobyčajne rapsodické, zvukovo hutné, formovo široko zvrásnené, hudobným jazykom „mierne“ moderné. Ponúkalo nemálo možností vyniknúť organovému sólistovi, predovšetkým v krkolomne virtuóznej pedálovej kadencii, ktorá bola umiestnená približne v mieste zlatého rezu skladby. Parížsky umelec a profesor na konzervatóriu Thomas Ospital presvedčil o svojich prvotriednych manuálnych schopnostiach (popribrilantnej práci nohami), o zmysle pre spoluprácu s orchestrom, o prirodzene dýchajúcom frázovaní či adekvátnej registrácii. Mimochodom, podobné atribúty možno spomenúť aj v prípade skladby Saint-Saënsa, ktorá zaznela neskôr.
Príjemne „nabudené“ publikum azda s napätím očakávalo premiéru revidovanej verzie (2010)Koncertantnej partitypre organ a orchester Jozefa Podprockého. Za organ si tentokrát sadol známy vynikajúci východoslovenský organista Marek Štrbák. Trojčasťová kompozícia (Prelúdium – Chorál – Finále) v trvaní asi osemnásť minút dostala pod jeho rukami a nohami dôstojný, majestátny tvar. Hoci Podprockého hudobná reč nie je známa tým, že by sa dopúšťala kompromisov voči poslucháčom (najčastejšie sa skloňuje slovo dodekafónia, aj keď istotne nie ortodoxná), vďaka Štrbákovi sme v skladbe cítili jasné kontúry, úprimnú expresiu a pulzujúci temperament. Žiaľ, na sólistu som mal obmedzený výhľad, neviem teda naplno posúdiť technickú zložitosťsólového partu,z výrazovej stránky však bola skladba dostatočne patetická, meditatívna a presvedčivá.
Po prestávke sa na pódiu ocitla nezriedka hrávanáSymfónia č. 3 c mol „Organová“Camilla Saint-Saënsa. Ide o skutočný romantický klenot. Hoci sa datuje rokom 1886, rozhodne nereprezentuje neskorý romantizmus, ale skôr romantizmus vrcholný,s typickouzvukovou vznešenosťou a pre autora príznačnou výrazovousladkosťou. Len pre zaujímavosť uveďme, že v symfónii sa k slovu dostáva aj klavír ako súčasť orchestra, čo je pomerne progresívny prvok.
Za hracím pultom sa ocitol opäť Thomas Ospital a postaral sa o spoľahlivé vyznenie organového partu. Treba sa však zmieniť aj o dirigentovi, ktorým bol bývalý šéfdirigent košických filharmonikov Zbyněk Müller.Na jeho adresu treba uviesť, že držal pevne pod kontrolou opraty všetkých skladieb, zabezpečil rovnako spoľahlivú spoluprácu orchestra so sólistami a poskytol nemalú porciu svojich emocionálnych dispozícií v prospech náležitého, precízneho a strhujúceho vyznenia programu. Aj v prípade Saint-Saënsa sme boli svedkami výbušných fráz, mnohých temperamentných úsekov, sugestívnosti, ale v prípade potreby aj ticha a pokojnej kontemplácie. Aj vďaka Müllerovimožno skonštatovať, že tradičný orchestrálno-organový večer v košickej filharmónii dopadol v súlade s najvyššími očakávaniami.