Štátna filharmónia Košice, Aleksandar Marković, Stéphanie Huang
17. 10. 2024
Košice, Dom umenia
Štátna filharmónia Košice,
Aleksandar Marković,
Stéphanie Huang
Dvořák – Bruckner
Otvárací koncert 56. koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice bol nevšedným zážitkom pre všetkých prítomných (v takmer vypredanej sále), a to vďaka výberu dvoch kontrastných diel a silným umeleckým osobnostiam na pódiu.
Za dirigentským pultom stál srbský dirigent Aleksandar Marković, ktorého magický a precízny štýl vedenia orchestra sa dokonale prejavil v interpretáciách oboch diel. Sólistkou večera bola mladučká belgická violončelistka Stéphanie Huang, ktorá so svojím nástrojom predviedla výnimočnú technickú i emocionálnu brilantnosť.
Večer otvoril Dvořákov Koncert pre violončelo a orchester h mol op. 104, ktorý patrí medzi klenoty violončelového repertoáru. Stéphanie Huang ukázala svoje interpretačné majstrovstvo už od prvých taktov. Jej frázovanie bolo expresívne a premyslené, pričom každý tón mal svoje miesto a význam. V stredných a nižších polohách jej violončelo znelo plne a bohato, no vo vysokých polohách občas mierne strácalo na prieraznosti, čo sa prejavilo hlavne v momentoch, keď sa zvuk orchestra dostával do popredia. Marković viedol ŠfK s veľkým citom pre rovnováhu a dynamiku, takže sprievod bol skutočne jemný a podporný, a hoci miestami mohlo dôjsť k prekrytiu sólového nástroja, orchester ponechal dostatok priestoru pre sólistku. Záverečná časť koncertu bola vyvrcholením celej performancie, keď dirigent vniesol do hlavnej témy prekvapujúco markantnú „vojenskú“ pulzáciu, ktorá dodala dielu dramatickosť a energiu.
Druhá polovica večera patrila Brucknerovej Symfónii č. 7 E dur, dielu plnému monumentálnych, ale aj jemných a krehkých momentov, ktoré, mimochodom, v Košiciach zaznelo prvý raz. Dirigent zvolil zdržanlivejšie tempá, umožňujúce dôkladne rozvinúť každý melodický oblúk a dramatickú kulmináciu. Tento prístup priniesol do interpretácie intenzívne modelovanú drobnokresbu a precízne vypracované detaily. Orchester reagoval na dirigentovu víziu s maximálnou koncentráciou a technickou istotou, hráči sa s náročnou symfonickou faktúrou vyrovnali bez problémov.
Najväčším prínosom Markovićovho vedenia bolo vytvorenie atmosféry až posvätného charakteru. Dirigent sa doslova ponoril do emocionálnej hĺbky diela a preniesol tento zážitok aj na poslucháčov, čo sa odrazilo vo vrúcnosti frázovania a v jedinečnej nálade, ktorú dielo ako celok vyžarovalo. Aj napriek tejto vrúcnosti a detailnej práci s hudobným materiálom by sa žiadalo o niečo viac celistvého ťahu, sústredenejších veľkých línií, ktoré by ešte umocnili majestátnosť diela. Zvláštnym prínosom symfónie bolo exponovanie štyroch povestných, tzv. wagnerovských túb v pravej hornej časti pódia, ktoré občas veľmi výrazne zasiahli do hudobného diania v basových polohách.
Celkovo bol otvárací koncert 56. sezóny dôstojným začiatkom nového koncertného obdobia, plným vzácnych hudobných momentov a výrazných umeleckých výkonov.