Pavol Krška: Staroslovienska omša 

Staroslovienska omša 

M. Kukurová, M. Fabianová, J. Gráf, E. Ondruš, Žilinský miešaný zbor, Š. Sedlický, T. Sivčák, A. Sontág, A. Brezániová, M. Tkachenko, M. Schrom

Pavlik Records 2024

Staroslovienska omša Pavla Kršku z r. 2012 patrí k vrcholom jeho tvorby. Predstavuje jedinečné spojenie stredoeurópskej hudobnej tradície, osobitne slovenskej a slovanskej cirkevnej hudby, s kultúrnym dedičstvom pravoslávnej a katolíckej liturgie. V dielach Pavla Kršku sa odráža hlboké prepojenie s tradičnými formami viachlasného zborového spevu, ktoré sú typické pre slovanskú liturgiu. Autor tak čerpá nielen z bohatstva gregoriánskeho chorálu, ale aj zo staroslovanských hudobných nápevov, ktoré prepája s modernými hudobnými výrazovými prostriedkami, čím vytvára jedinečnú syntézu tradície a súčasnosti. 

Úvodný spev Ve jmja Otca je ako príprava na bohoslužbu, nasledujú časti z ordinária: Kyrie – Hospodi pomiluj, Gloria – Slava ve vyšnich Bogu, Credo – Věruju, Sanctus – Svjat, svjat, svjat a Agnus Dei – Jahenče Božij a na záver Jděte mša jest uzatvára liturgický obrad. Spojením týchto častí ide skôr o umeleckú reflexiu liturgickej hudby.

Krška napísal Starosloviensku omšu v troch verziách: 1. pre sóla, jednohlasný a miešaný zbor, dychový komorný súbor a organ, 2. pre sóla, jednohlasný a miešaný zbor a klavír, 3. pre sóla, jednohlasný a miešaný zbor a organ. Táto nahrávka je realizovaná s prvou a zároveň najväčšou verziou inštrumentácie. Výborná interpretácia sólistov – Michaely Kukurovej (soprán), Moniky Fabianovej (alt), Jozefa Gráfa (tenor) a Erika Ondruša (bas) – vniesla do diela hĺbku a výraz. 

Najsilnejší aspekt diela predstavuje práca so zborom. Krška dokazuje hlboké porozumenie zborovej faktúry, zároveň využíva zbor a sólistov ako nosný prvok. Staroslovienčina má svoj špecifický rytmus a melodiku, čo Krška dokonale reflektuje, keď jazyk spracováva s rešpektom k jeho prirodzeným prízvukom a plynutiu. Pokladám za dôležité spomenúť to, keďže je na tento metrorytmický aspekt v súčasnosti kladený čoraz menší dôraz.

Vďaka precíznej práci zbormajstra Štefana Sedlického graduje hudobné napätie od jemných pianissimo vrstiev, ktoré akoby šeptom recitovali staroslovienske modlitby, až po mohutné fortissimo, ktoré vyvoláva zimomriavky. Žilinský miešaný zbor predviedol výnimočnú kombináciu technickej precíznosti a umeleckého prejavu s úprimnou vášňou. Symbióza medzi dirigentom a zborom prispela k autenticite interpretácie. 

Inštrumentálnu zložku diela obohacujú organ a dychové kvarteto v zložení Andrej Sontág (trúbka), Anna Brezániová (klarinet), Mykhailo Tkachenko (lesný roh), Marek Schrom (fagot). Organ je centrálnym nástrojom a v liturgickej tradícii symbolizuje hlas z neba, čo Krška majstrovsky využíva a s veľkým citom pre registráciu zhmotňuje organista Tomáš Sivčák.

V biblickom kontexte dychové nástroje často oznamujú Božie posolstvo alebo slávu, stávajú sa teda významnými nositeľmi emocionálnej výpovede diela. Kombinácia trúbky, klarinetu, lesného rohu a fagotu s bohatým zborovým spracovaním vytvára nezabudnuteľný umelecký zážitok, spájajúc tradíciu so súčasnou hudobnou rečou.

Krška prostredníctvom svojej hudby prepája minulosť s prítomnosťou, dotýka sa univerzálnych tém viery, pokory a nádeje. Dielo dokáže osloviť ako veriacich, tak aj milovníkov hudby, ktorí hľadajú hlbší umelecký zážitok. Staroslovienska omša má mimoriadny význam pre slovenskú kultúrnu scénu. Pripomína bohatú liturgickú tradíciu našich predkov, pričom ju posúva do modernej podoby. Je to skladba, ktorá si zaslúži miesto nielen v koncertných sálach, ale aj v srdciach poslucháčov. 

Napriek hodnotnému dielu a výbornej interpretácii, ktoré sú najdôležitejšími nositeľmi informácie na tomto albume, však musím tvorcom vytknúť isté nedôslednosti v texte bookletu. Terminológia kľúčových pojmov duchovnej, cirkevnej, sakrálnej, ale aj liturgickej, posvätnej, chrámovej, kostolnej či náboženskej hudby nie je v texte jasná a je v nej chaos. Tieto slová sú používané ako synonymá, pričom nimi nie sú. Chýba jednotná taxonómia a používanie všeobecnej interpretačnej roviny jednotlivých termínov. Nedôslednosť redakčnej práce na texte bookletu sa prejavila aj faktickými chybami, ako uvedenie nesprávneho roku vzniku omše na jednom mieste, čo trochu kazí dojem z inak výborného albumu.