Staré struny ožili v Prešove aj v Košiciach
22. 6. 2025
Prešov, Kostol Krista Kráľa
Ensemble Istruito
Händel – Vivaldi – Bach – Byrd – Corrette – Podprocký – Regeš
Na začiatku leta sa prešovskému (a o deň neskôr košickému) publiku predstavil nový komorný súbor koncertom nazvaným Chordae antiquae (starobylé struny). Je to dobrá správa, pretože na východnom Slovensku sa od čias umeleckých aktivít súboru Musica historica (pôsobiaceho v Prešove v rokoch 1994–2010) nevenovalo starej hudbe systematicky a na profesionálnej úrovni žiadne iné zoskupenie.
Ensemble Istruito založila v r. 2024 huslistka Jana Vozníková a ujala sa aj jeho umeleckého vedenia. Latinské istruito hovorí o niekom, kto je vzdelaný či poučený, čo vystihuje fakt, že historicky poučená interpretácia barokovej hudby si vyžaduje rozsiahle vedomosti a zručnosti získané dlhodobým štúdiom.
Všetci členovia (huslisti Jana Vozníková a Patrik Kanuščák, violončelista Róbert Kováč, violista Michal Holenda, čembalista Erik Jámbor, kontrabasista Adolf Plachetka) majú vo svojich curriculum vitae informácie o absolvovaní kurzov starej hudby pod vedením Petra Zajíčka, Miloša Valenta či Igora Karška. Učiteľmi z regiónu, ktorí u interpretov vzbudili lásku k tomuto typu muzicírovania, boli Peter Sklenka a Karol Medňanský, umelecký vedúci súboru Musica historica.
Dramaturgia koncertu vytvorená Janou Vozníkovou bola dobre premyslená – objavná, ale aj tešiaca poslucháčov, ktorí si potrpia na zaužívaný repertoár. Prelom renesancie a raného baroka reprezentovala skladba Williama Byrda Pavana pre čembalo v interpretácii Erika Jámbora, obľúbené opusy baroka zase diela G. F. Händla (Predohra k opere Giulio Cesare, Sonáta F dur op. 1 č. 12 v interpretácii Jany Vozníkovej), J. S. Bacha (Prelúdium zo Suity č. 5 BWV 1007 v hĺbavej interpretácii Róberta Kováča) a A. Vivaldiho (Triová sonáta d mol „La Follia“ op. 1 č. 12). Estetiku prelomu neskorého baroka a raného klasicizmu predstavil súbor dielom Michele Corretta (Sonáta a mol pre dvoje huslí bez bassa continua v interpretácii Patrika Kanuščáka a Jany Vozníkovej). Vo všetkých spomínaných dielach bol citeľný kompaktný prístup k tvorbe melodických oblúkov, artikulácii a frázovaniu, súhra a súlad, hudobný aj ľudský.
Súčasná hudba „starého strihu“ v duchu postmoderného dialógu s tradíciou dostala na koncerte zaslúžené miesto. Zaznela menej často interpretovaná Podprockého Suita in D op. 14 č. 3 podľa zápisov v levočskom Pestrom zborníku. Vozníková a Jámbor kreatívne prispeli k realizácii diela doplnením basovej linky v parte kontrabasu, ako aj vytvorením čembalového partu chýbajúceho v pôvodnom zápise Podprockého. Sentiment suity, jej jednoduchú krásu a mystický pokoj súbor zachytil v tých najkrajších zvukových polohách, aké kompozičné pradivo a timbrové možnosti ich nástrojov ponúkali. Snahou o oživovanie hudby slovenského baroka bola aj kompozícia mladého skladateľa Gregora Regeša Suite ex Codex Caioni podľa zápisov v Kájoniho kódexe zo 17. storočia.
Súbor zatiaľ hrá na moderných sláčikových nástrojoch, črevové struny a barokový sláčik sme zaznamenali iba u prvej huslistky, podobne ako držanie sláčika barokovým spôsobom. Zvukovo to však spôsobilo disbalans iba pri sólovej hre dvoch huslistov. Samozrejme, podstatné je hudobné myslenie súboru nasmerované k prepojeniu poznatkov z histórie, znalosti urtextov, teórie ornamentácie, hry sotto voce a messa di voce. Začínajúci súbor má všetky predpoklady zaplniť prázdne miesto v regióne, o čom prítomných presvedčilo najmä posledné číslo – dynamická, emocionálne rozorvaná, ale muzikantsky plnokrvná Vivaldiho La Follia, ktorá znela poslucháčom ešte dlho v ušiach aj v duši. Súboru prajem veľa elánu, tvorivého nadšenia a trvalého záujmu o hudobnú krásu.
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 06/2025.)