Sokovia v dokonalej zhode
Keď sa Nadir a Zurga v prvom dejstve Bizetových Lovcov perál po čase zvítajú, chcú byť opäť priateľmi ako kedysi. Sľúbili si, že ani jeden z nich nevyhľadá kňažku Leïlu, do ktorej sa obaja zaľúbili. Zurga slovo dodržal. Netuší, že Nadir sa s ňou odvtedy potajomky stretol.
Kým sa hlasy Jussiho Björlinga a Roberta Merrilla v duete z Bizetových Lovcov perál spoja, stihneme spoznať každého osve. Nadir si vybavuje chvíľu, keď v chráme uvidel Leïlu. Rozpráva o nej pokojným, jasným tenorom, v krátkych frázach. Do spomienky mu vstúpi Zurga: „Je la vois encore!“ – Ešte stále ju vidím! Merrillov barytón je tmavší, plnší. Stačí táto jediná veta a už je jasné, že na ňu nezabudol ani on.
Björling bol povestný zvonivými výškami, no čaro jeho spevu spočívalo aj v tom, ako sa k nim dostával. Z mäkkej strednej polohy prechádzal vyššie celkom plynulo. Tón naberal na lesku a melódia sa niesla ďalej v jedinom oblúku. Práve v tom bolo jeho legato výnimočné.
Najkrajší okamih dueta pripraví orchester. Sláčiky na chvíľu ustúpia flaute a harfe. Flauta načrtne melódiu, harfa ju podoprie niekoľkými tónmi. Keď potom Björling a Merrill spoločne zaspievajú
„Oui, c’est elle!“ – Áno, je to ona!, melódiu už poznáme. Skúste chvíľu počúvať len Merrilla. Jeho hlas dáva melódii hĺbku, zatiaľ čo nad ním stále zreteľne počuť Björlingov tenor. V závere nahrávky sa tá istá melódia vráti ešte raz. Nadir a Zurga si tak prisahajú priateľstvo práve na nápev, pri ktorom si pred chvíľou vybavovali ženu, ktorá ich takmer rozdelila.
Georges Bizet: „Au fond du temple saint“ – duet Nadira a Zurgu z 1. dejstva opery Lovci perál (Les pêcheurs de perles, 1863). Jussi Björling (Nadir), Robert Merrill (Zurga), RCA Victor Symphony Orchestra, dirigent Renato Cellini. Nahrávka z januára 1951.