Slovenský mládežnícky orchester žne úspechy

12. 8. 2025

Bratislava, Slovenský rozhlas

Slovenský mládežnícky orchester,

Sophie Dervaux, Stanislav Masaryk

Bella – Hummel – Dvořák – Šarišský

Organizovať symfonický koncert v čase, keď majú bratislavské hudobné inštitúcie prestávku, sa ukázalo ako ideálna príležitosť na prilákanie divákov. Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, zaplnené do posledného miesta, sa hmýrilo pedagógmi, bývalými členmi Slovenského mládežníckeho orchestra, študentmi a širokou verejnosťou. Vekový priemer publika na koncerte klasickej hudby azda po jediný raz v roku klesol pod 35 rokov.Vidieť toľko mladých tvárí v hľadisku je snom všetkých usporiadateľov. Slovenská filharmónia, Slovenské národné divadlo aj Slovenský rozhlas by sa určite potešili, keby sa títo mladí a hudbychtiví nadšenci v ich sálach objavovali vo väčšom počte a častejšie. 

Sálou sa niesla túžba pozorovať kamarátov, ako hrajú vo veľkom symfonickom orchestri, a popritom sa i čosi naučiť, možno trochu závidieť a hlavne motivovať samého seba k cvičeniu na nástroji. Podobne povznášajúci bol aj výkon Slovenského mládežníckeho orchestra, ktorý pod rukami mladučkej dirigentky Sophie Dervauxovej precízne tvaroval rozmanité hudobné spektrá. Energická a radostná Koncertná predohra Es dur J. L. Bellu aj tanečná Symfónia č. 6 D dur, op. 60 A. Dvořáka ukázali, že mladí hráči vedia čítať jasné gestá dirigentky, pochopiť partitúru, počúvať sa navzájom a hrať presvedčivo a s nadšením. Široká dynamická škála i tempová výstavba diel, samozrejme, prispela k umocneniu zážitku z hry tohto entuziazmom nabitého kolektívu. Dychová sekcia s excelentnými trúbkami (zvládli aj technicky náročné vyhrávky v piane – A. Gardlíková, R. Gajdoš), mäkko nastupujúcimi a vždy ladiacimi lesnými rohmi, údernými pozaunami a s melódiami sa ihrajúcou sekciou driev vytvára nádej, že rastie generácia, ktorá vystrieda na orchestrálnych stoličkách svojich pedagógov. Bolo radosťou sledovať zanietenie sláčikov aj bicích, ich farebnosť tónu a kompaktnosť skupiny

Chuť vložiť do výkonu všetko zaiste pramenila aj z faktu, že dva dni po tomto koncerte mal SMO koncertovať v berlínskom Konzerthause, čo môže byť pre väčšinu zúčastnených jedným z najväčších zážitkov v živote. K chuti pracovať na sebe a k pozornému interpretačnému prístupu nepochybne prispela aj motivácia, ktorú v sebe niesla osobnosť dirigentky Sophie Dervauxovej a sólistu Koncertu pre trúbku J. N. Hummela Stanislava Masaryka.

Obaja majú len o pár rokov viac ako niektorí (najstarší 29-roční) hráči orchestra a pritom ich sólová i orchestrálna kariéra je naplno rozbehnutá. Dervaux je prvou fagotistkou Viedenskej filharmónie i Orchestra Viedenskej štátnej opery, Masaryk je prvým trubkárom Českej filharmónie, pričom jeho hráčske ambície presahujú i do jazzových sfér. Myslím si, že organizátori z Hudobného centra nemohli vybrať lepšie. Pozitívne hodnotím aj naštudovanie diela SpringJar Vladislava Šarišského. Rozšírené hráčske techniky o búchanie na telo nástroja či prefukovanie vytvárajú pozitívny vzťah k hre nových kompozícií. 

Vďaka úsiliu Adriána Rajtera a projektu SMO možno povedať, že na Slovensku sa pracuje s mládežou a postupne sa vytvára základňa pre naše orchestre. Intenzívne skúšanie s lektormi a pozvaným dirigentom dvakrát do roka však nestačí. Ostáva na ministerstve a štátnych orchestroch, aby zvážili väčšie úsilie pri vytváraní príležitostí pre mladých hráčov, či už začlenením do orchestrov na vybrané koncerty alebo vo forme celoročnej akadémie, ako je to bežné v zahraničí. Možno by potom aspoň jeden hráč z trojice lesných rohov bol zo Slovenska…

(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 07-08/2025.)