Slovenské historické organy 2025
Špecifikom 34. ročníka festivalu bolo, že prezentované organy boli relatívne
„mladé“. Najstarší nástroj tohtoročného festivalu Slovenské historické organy zaznel hneď na prvom koncerte 11. 7. v Evanjelickom a. v. kostole v Bratislave-Rači. Nepôvodný pedál privesený k veľkej oktáve manuálu bol pri celkovej rekonštrukcii nástroja Martinom Bakom odstránený, čím nástroj získal pôvodnú podobu z r. 1851. Talianska organistka Silva Manfré predviedla možnosti 7-registrového nástroja v dostatočne kontrastných zvukových farbách v dielach z 18. a prvej tretiny 19. storočia. Napriek uvedeniu skladieb ôsmich autorov (Bertoni, Galuppi, Mozart, Hummel, Beethoven, Lucchesi, J. Haydn, C. Ph. E. Bach) pôsobil koncert ako celok dosť jednotvárne s výrazným podielom „kolovrátkovej“ hudby. Dramaturgii koncertu by určite prospelo zaradenie novších skladieb (od 19. storočia po súčasnosť), prípadne aj štýlovo kontrastnej improvizácie. Umelkyňa zaujala pekným agogickým stvárnením melodických fráz a pestrou artikuláciou, ako aj schopnosťou hrať tak, aby bolo čo najmenej počuť chod mechanickej traktúry, obzvlášť v pôsobivo stvárnenom Andante KV 616 W. A. Mozarta, hranom na jemnej sólovej Flaute major 8‘. (Navzdory názvu však ide o krytý register.) Štýlovo najbližšie k roku postavenia nástroja bola Téma s troma variáciami J. N. Hummela. Záver koncertu organistka vyhradila závažnejšej Sonáte g mol Wq 70/6 Carla Phillippa Emanuela Bacha, pričom v rýchlych častiach uplatnila dynamický kontrast forte a piano vypínaním a zapínaním registra Mixtúra.
Z môjho pohľadu bolo umeleckým vrcholom aktuálneho ročníka festivalu vystúpenie slovenského organistu Juraja Křemena (12. 7.). Škoda, že práve tento koncert bol poslucháčmi slabšie navštívený, zatiaľ čo pri ostatných boli kostoly zaplnené. Dvojmanuálový nástroj s pneumatickou traktúrou, postavený v r. 1930 vo františkánskom kostole v Skalici, je „najmladším“ organom, aký doposiaľ na festivale zaznel. Ambiciózny mladý umelec absolvoval prominentné zahraničné štúdiá v Stuttgarte a Regensburgu. Svoje zručnosti si naďalej rozširuje na kurzoch pod vedením renomovaných organistov, a to rovnako v oblasti interpretácie, ako aj v improvizácii.
Už úvodná improvizácia v štýle trojčasťového barokového concerta vyznela sviežo a brilantne, hoci samotný tematický materiál bol dosť konvenčný. Špecifické farebné zvukové možnosti nástroja umelec najpôsobivejšie využil v nápaditej a mimoriadne vydarenej 12-minútovej improvizácii, ktorou vzdal hold Mauriceovi Ravelovi pri príležitosti 150. výročia skladateľovho narodenia. Křemen v nej uplatnil harmonické postupy v rozšírenej tonalite, príznačné pre Ravelov hudobný jazyk. Po sviežom úvodnom Prélude s nepravidelnými rytmami a pokojnou jemnosťou dýchajúcom Adagie zakončil cyklus vrtošivo hravým scherzandovým Finale s lyricko-meditatívnym stredným dielom.
Ako interpret sa Křemen predstavil v dielach Dietricha Buxtehudeho a Felixa Mendelssohna-Bartholdyho. Hoci je zjavné, že hudobná reč oboch autorov nezodpovedala obdobiu postavenia skalického organu, išlo o suverénne interpretačné počiny, pričom vycibrený registračný vkus umelca dokázal daný esteticko-štýlový rozpor preklenúť so zvukovo primeraným efektom. Bohatá artikulácia a celkovo zrozumiteľné výrazové uchopenie diela dokázali upútať publikum aj v takej poslucháčsky náročnej skladbe, akou je takmer 14-minútové Buxtehudeho fantazijné spracovanie ambroziánskeho hymnu Te Deum Laudamus BuxWV 218. Záverečná Mendelssohnova Sonáta B dur Op. 65/4 zaznela nielen s brilantnou virtuozitou, ale aj citlivým a presvedčivým stvárnením bohatej textúry diela, plne podporujúcim melodickú prehľadnosť a osvetľujúcim harmonické dianie. K dokonalosti prednesu prispelo premyslené, funkčné a štýlu primerané frázovanie a agogické vlnenie, ktoré umelec v primeranej miere uplatnil pri významovo odstupňovanom stvárnení gradácií a výrazových vrcholov, ako aj momentov, keď prichádzal nový tematický materiál.
Menší, no o takmer 30 rokov starší dvojmanuálový nástroj s pneumatickou traktúrou počuli 18. 7. návštevníci v zaplnenom kostole v Bratislave-Záhorskej Bystrici. Ide o tzv. extenziový organ, kde až v šiestich prípadoch jeden rad píšťal slúži pre dvojicu registrov s odstupom oktávy, napr. Principál 8‘ a Oktáva 4‘, čo však popri úspore finančných nákladov pri stavbe nástroja prinieslo aj určité ochudobnenie jeho farebných zvukových možností. Recitál španielskeho organistu a kňaza Pedra Alberta Sáncheza pozostával z diel desiatich autorov od 17. po 20. storočie, no proporčne prevažovali skladby pomalého tempa a meditatívneho výrazu. Viaceré skladby nijako neohúrili úrovňou skladateľskej invencie. Umelec však hral s nadhľadom, vnútorným pokojom a evidentnou snahou o výraz. Ako poslucháča ma upútali hravo radostná Sonáta 104 Antonia Solera a skladby Ofertorio a 14-minútové rozsiahlejšie Variácie na baskickú tému španielskeho skladateľa Jesúsa Guridiho (1886–1961), absolventa štúdií na parížskej Schole Cantorum (okrem iných u Vincenta d’Indyho), v Bruseli (u Josepha Jongena) a v Kolíne nad Rýnom. Niektoré pauzy medzi variáciami, potrebné na preregistrovanie organu však boli príliš dlhé, čo oslabilo ich súdržnosť. Koncert by ako celok vyznel lepšie, keby bol o 20 minút kratší.
Len 17-ročný výrazný český talent Stanislav Mühlfait hral 19. 7. na organe v kostole obce Dolná Tižina neďaleko Žiliny. Upútal nielen sviežou virtuozitou, pestrou artikuláciou a živou muzikalitou, ale aj mimoriadne dobre zvolenou pestrou dramaturgiou. Vo vzájomne výborne kontrastujúcich skladbách starých majstrov (J. S. Bach, S. Scheidt, J. Pachelbel, K. B. Kopřiva) i autorov 20. storočia (J. Alain, J. van Oortmerssen, A. Pärt) v maximálnej možnej miere predviedol farebné možnosti malého nástroja, ktorý má v manuáli len 6 registrov (zvyšné dva sú v pedáli). Neopomenul ani možnosť sólovo uplatniť pedálový register Cello 8‘, ktorému zveril cantus firmus – melódiu cirkevnej piesne Nun ruhen alle Wälder v spracovaní Jacquesa van Oortmerssena. Vynikajúci recitál uzavrel mladý umelec skvelou virtuóznou kompozíciou Psalm 77 od toho istého autora.
Aj v tomto ročníku sa festival uzavrel v Bratislave-Čunove, a to vystúpením viacerými oceneniami ovenčeného komorného súboru Ensemble Interrogatio (20. 7.). Zakladajúci členovia tohto súboru – srbská organistka Sofija Grgur a poľský huslista Filip Rekieć v umeleckej spolupráci s rakúskou violončelistkou Bernadette Köbeleovou poslucháčom zvukovo sprístupnili triové sonáty autorov 18. storočia (G. B. Platti, C. F. Abel, J.-B. Barrière, J. B. de Boismortier) pre menej obvyklé obsadenie, kde vrchné dva melodické hlasy neznejú v tej istej zvukovej polohe, ale hrajú ich husle v kombinácii s violončelom. Organový part bol v niektorých skladbách prekomponovaný, inokedy mal charakter tradičného, ale tvorivo realizovaného bassa continua. Interpretácia bola nielen akademicky poučená, opretá o dôkladné štúdiá a prax v starej hudbe, ale aj výrazovo prepracovaná, muzikantsky živá, duchaplná a kreatívne hravá. Zo znejúcej hudby sršala pozitívna energia a počuteľná radosť zo spoločného muzicírovania. Bohatstvo výrazových prostriedkov starej hudby v artikulácii i agogike predviedla Sofija Grgur aj v sólovej organovej hre – Sonáte a mol Wq. 70/4 Carla Phillippa Emanuela Bacha a v Minuete (Allegretto) a Allegre non più molto z Piatich kusov pre flautové hodiny L. van Beethovena.
Na 34. ročníku festivalu SHO 2025
zazneli tieto nástroje:
11.7. Bratislava-Rača,
Evanjelický a. v. kostol
Organ Martina Šaška st. z r. 1851
Jednomanuálový organ bez pedálu
7 registrov, rozsah: C-f3
12. 7. Skalica, rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie
(františkánsky)
Organ firmy Gebrüder Rieger, Krnov, Československo, z r. 1930
Dvojmanuálový organ s pedálom
I. man.: 11 registrov, II. man.: 11 registrov, Ped.: 6 registrov (aktuálny stav)
Rozsah manuálov: C-a3, rozsah pedálu: C-f1, spojky vrátane super- a sub-spojok, žalúzia pre II. manuál, crescendový valec, pevné a 2 voľné kombinácie
18. 7. Bratislava-Záhorská Bystrica, rímskokatolícky farský Kostol
sv. Petra a Pavla
Organ firmy Gebrüder Rieger, Krnov (filiálka Budapešť), z r. 1902
Dvojmanuálový organ s pedálom
I. man.: 8 registrov, II. man.: 4 registre, Ped.: 3 registre
Rozsah manuálov: C-f3, rozsah pedálu: C-d1, spojky II/I, I/P, I 4’, 3 pevné kombinácie
19. 7. Dolná Tižina, rímskokatolícky farský Kostol sv. Michala Archanjela
Organ Karla Neussera, pravdepodobne z r. 1906
Jednomanuálový organ s pedálom
Man.: 6 registrov, Ped.: 2 registre
Rozsah manuálu: C-f3, rozsah pedálu: C-c1 , spojka Man./Ped.
20. 7. Bratislava-Čunovo, rímskokatolícky farský Kostol sv. Michala Archanjela
Organ neznámeho majstra z prvej tretiny 19. storočia, neskôr prestavaný A. Schönhoferom
Jednomanuálový organ s pedálom
Man.: 6 registrov, Ped.: 1 register
Rozsah manuálu: CDEFGA-d3, tónový rozsah pedálu: C-H (12 tónov)
(Text bol uverejnený v časopise Hudobný život č. 07-08/2025.)