Slovenská filharmónia, Roman Patkoló, Daniel Raiskin, BHS
20. 9. 2024
Bratislava, Reduta
BHS
Slovenská filharmónia, Roman Patkoló, Daniel Raiskin
Moyzes – Rota – Šostakovič
Na otváracom koncerte 59. ročníka Bratislavských hudobných slávnosti v Bratislave zazneli tri pozoruhodné diela, ktoré priniesli poslucháčom široké spektrum hudobných zážitkov – od charakteristickej slovenskej zvukovosti cez brilantnú virtuozitu až po ostrú satirickú iróniu. Večer bol plný kontrastov, ktoré sa podarilo dirigentovi Danielovi Raiskinovi a výnimočným hudobníkom prepojiť do komplexného, no pritom veľmi prístupného umeleckého celku.
Prvým bodom programu bola suitaDolu VáhomAlexandra Moyzesa. Ide o dielo, ktoré je pevne zakorenené v slovenskej hudobnej tradícii, čo sa prejavilo v jeho írečitej zvukovosti. Moyzesova inšpirácia slovenskou prírodou, folklórom a riekou Váh je v každej vete jasne citeľná. Daniel Raiskin dokázal túto jedinečnú atmosféru preniesť na poslucháčov s veľkorysým nadhľadom, ktorý dal jednotlivým častiam suity dostatočný priestor dýchať a naplno sa rozvinúť. Raiskinova schopnosť pracovať s detailmi, ako aj s celkovým dramatickým oblúkom, podčiarkla krásu Moyzesových jemných harmónií a jeho charakteristickej melodiky. Orchester tu predviedol excelentný výkon, zvládnuc všetky náročné orchestrálne pasáže s citom pre dynamiku a farebnosť zvuku.
Nasledovalo dielo Nina RotuDivertimentoconcertantepre kontrabas a orchester, ktoré síce po kompozičnej stránke nedosahovalo také výšiny ako predošlá suita, no rozhodne upútalo pozornosť vďaka sólistovi. Roman Patkoló, kontrabasista svetového formátu, sa predviedol v plnej virtuozite. Napriek tomu, že samotná kompozícia je chvíľami výrazovo až všedná a neponúka toľko hudobných výziev, Patkoló predviedol jedinečný výkon plný brilantných technických pasáží a úžasnej muzikality. Jeho hra mala iskru, ktorá premenila aj menej výrazné miesta na fascinujúce hudobné momenty. Patkolóova precíznosť, jemný zvuk a virtuózne nasadenie nenechali publikum na pochybách, že sledujú interpreta na vrchole majstrovstva.
Vyvrcholením večera bola9. symfónia Es durDmitrija Šostakoviča. Toto dielo, pomerne krátke a koncízne, je známe svojím ostrým satirickým tónom, ktorý reflektuje Šostakovičov typický štýl plný irónie a skrytej kritiky doby, v ktorej tvoril. Daniel Raiskin sa symfónie zmocnil s najvyššou ostražitosťou a citom pre detail. Pod jeho vedením podali hráči Slovenskej filharmónie výkon, ktorý bol nielen zodpovedný a precízny, ale aj výrazovo nabitý. Raiskinova interpretácia sa vyznačovala veľkou pozornosťou na dynamiku a frázovanie, dirigent podčiarkol kontrasty medzi drsnými, burlesknými časťami a melancholickými momentmi, čo je pre Šostakovičove diela typické. Orchester predviedol bezchybnú súhru a výborné sólové výkony, ktoré len umocnili celkový dojem z fascinujúcej skladby. Pod taktovkou Daniela Raiskina dokázala Slovenská filharmónia sprostredkovať publiku neopakovateľný hudobný zážitok, ktorý bol nielen technicky precízny, ale aj umelecky výrazný.
TAMÁS HORKAY